ղľáԾ
Bolestivá strata blízkeho priateľa, dojemný vzťah spriveľkým psom či sarkastický pohľad na svet literatúry. Všetky emócie sa snúbia vbrilantne napísanej knihe ʰٱľ americkej spisovateľky Sigrid Nunez. Kniha bola vroku 2018 ocenená prestížnou cenou National Book Award azaslúžila si obrovské množstvo pozitívnych ohlasov kritiky. Intimita príbehu aj špecifický štýl autorky vám nedovolia knihu pustiť zrúk.
Spisovateľka aprofesorka žije sama vmalom byte skontrolovaným nájmom vNew Yorku. Jej najbližším priateľom je bezmenný Ty, tiež autor, ktorý má práve manželku číslo tri. Keď muž spácha samovraždu, manželka číslo tri jej chce darovať mužovho psa Apolóna. Hoci vbyte zviera mať nemôže, z lásky apriateľstva kmužovi rozprávačka na živé dedičstvo pristane. Odvtedy sledujeme príbeh troch silných vzťahov rozprávačky – kstratenému priateľovi, ksmútiacej nemeckej doge aj kpísaniu ako takému.
„Môj prvý učiteľ kreatívneho písania svojim študentom hovorieval, že ak vživote môžu robiť niečo iné ako stať sa spisovateľom, mali by to robiť.“ (s. 15) Svet literátov aumenia komentuje autorka ironicky, sodstupom apríznačným subtílnym humorom. Zapamätateľná je scéna zo spomienkovej slávnosti na muža, kde všetci držia dekórum anikto neplače. Ľudia neprišli spomínať asmútiť, ale zistiť klebety otroch manželkách atajných frajerkách, získať kontakty, stretnúť starých známych. Pietna pamiatka sa nekoná. Rozprávačka odchádza, keď začnú neúprimne vyzvedať, na čom práve pracuje ači by nebola možná nejaká forma spolupráce. „Ak čítanie naozaj zvyšuje empatiu, ako sa nám stále opakuje, zdá sa, že písanie nás oňu ochudobňuje.“ (s. 14)
Apritom je písanie práve to, čo ju smužom spojilo. Zblížili sa, keď bola jeho študentkou kreatívneho písania. Kamarátstvo však pretrvalo aj po skončení školy, prekonalo milostné túžby, ktoré nevyšli, aj všetky manželstvá apartnerstvá, ktoré pred jej očami vznikali azanikali. Čitateľ však počas celej knihy ostáva vneistote, či je vzťah veľkou nenaplnenou láskou alebo dôkazom, že priateľstvo medzi mužom aženou naozaj existuje amôže byť aj viac ako ľúbostný cit. Vniektorých chvíľach to nie je jasné ani hlavnej hrdinke. „A nechcem rozprávať otebe. Náš vzťah bol trochu nezvyčajný, nie vždy ľahko pochopiteľný pre iných. ... Prestávka na priznanie, nie bez hanby: správa, že si sa zamiloval, ma vždy bolela arovnako som nevedela potlačiť radosť vždy, keď som sa dozvedela, že sa sniekým rozchádzaš.“ (s. 16) Isté je len, že jeho smrť ju hlboko zasiahla.
Smrť sa nedá vysvetliť, konštatuje rozprávačka. Ani psovi ani človeku. Vnepochopení aneuchopení náhlej smrti našťastie autorka neostáva sama. Manželka číslo tri jej daruje Apolóna. Zpočiatočnej ignorácie až ľahostajnej prítomnosti sa rodí vzťah, ktorý jej postupne pomáha spamätať sa zo smrti. Akoby vpsovi prežívalo čosi zneho, akoby na svete ostal niekto, kto jej môže stále rozumieť, kto ju zakryje prikrývkou, ktorú vspánku odhodila. Spoiler alert – pes vknihe neumrie.
Kniha nie je autobiografia, ale je tak živo apresne napísaná, akoby ňou bola. Zomylu nás vyvedú až posledné strany, keď spisovateľka vystúpi zroly postavy amy vidíme, že text sa snaží stále dokončiť. Sigrid Nunez vo svojom predposlednom románe ukázala silu vzťahov, ktoré sú vo svojej zložitosti krásne adôležité. Jej úvahy oživote, písaní aj opsoch vo vás budú ešte dlho doznievať.
Sigrid Nunez: ʰٱľ
Preklad: Kamila Laudová
Bratislava: Inaque, 2022
