ղľáԾ
„Človek sruským správaním je vEurópe smiešny ako huňatý pes vtrópoch,“ píše vjednom zo svojich predslovov ku knihe ZOO alebo Listy vôbec nie oláske Viktor Šklovskij, literárny teoretik, excentrický dobrodruh či „terorista“, protagonista ruského formalizmu, spolupútnik legendárnej generácie ajedna znajzaujímavejších a najvšestrannejších osobností európskej kultúry 20. storočia, ktorý si svoju exotickosť ako príslušník málo civilizovaného národa počas pobytu vkrajinách západnej civilizácie dobre uvedomoval.
Nebol vtomto beznádejnom pocite kvázi ruského vyvrheľa osamotený: aj herečka Zinaida Raich, manželka režiséra VsevolodaMejerchoľda, pri návšteve Berlína vliste Majakovského múze Lily Brikovej priznáva, že „nedokáže žiť ako Európanka, lebo jej aziatská prostorekosť ju vždy prezradí“.
VBerlíne sa po revolúcii vroku 1917 na kratší či dlhší čas ocitla celá plejáda ruských spisovateľov, maliarov, divadelníkov či filmárov: svoj čas tu trávili Marina Cvetajeva, Iľja Erenburg, Boris Pasternak, Vladimir Majakovskij, Alexej Tolstoj, El Lissitzky, ale aj Andrej Belyj, Alexej Remizov či Maxim Gorkij; ruská enkláva vBerlíne bola priam ikonická, vrokoch začínajúcej sa Weimarskej republiky markantne ťažila zdemokratického podhubia nemeckej metropoly a ozvláštňovala jeho dekórum. Aj avanturista Viktor Šklovskij sa vroku 1922 na niekoľko mesiacov ocitol vBerlíne, keď po dramatickom úteku cez Ladožské jazero unikal zPetrohradu pred prenasledovaním Čeky do Nemecka, kde ho vo svojom berlínskom byte nakrátko prichýlil Maxim Gorkij. Apráve tu Šklovskij napísal svoju epistolárnu prózu ZOO alebo Listy vôbec nie oláske, ktorá teraz po prvýkrát vknižnej podobe vychádza vslovenčine vo vydavateľstve Brak vpreklade Kristíny Karabovej (jej časopisecká verzia uzrela unás svetlo sveta už všesťdesiatych rokoch minulého storočia).
Nebolo to, samozrejme, prvé stretnutie slovenského čitateľa sobrovitým dielom slávneho ruského literáta: popri jednotlivých literárnovedných štúdiách všesťdesiatych asedemdesiatych rokoch ešte vyšli knihy Teória prózy, Lev Tolstoj, šٱ, Sentimentálna cesta, Energia omylu asúbor brilantných esejí Tetiva, kde autor, okrem iného, dojímavo spomína na svojich petrohradských druhov Borisa Ejchenbauma aJurija Tyňanova.
ZOO alebo Listy vôbec nie oláske je súbor tridsiatich troch listov, ktoré Viktor Šklovskij počas svojho ročného berlínskeho pobytu napísal žene smenom Aľa (za ňou sa podľa všetkého skrýva Elsa Trioletová, sestra Lily Brikovej, neskoršia žena francúzskeho prozaika Louisa Aragona, ktorú autor vmladosti tajne uctieval). Stručným, gnómickým, priam aforistickým štýlom jej popisuje stav svojej duše ipocity vcudzom meste, do ktorého nezapadol aktorému nevie prísť na chuť. Vlistoch fabuluje, cituje vymyslené príbehy, vymýšľa si rozprávky. Zároveň čitateľa vodí za nos adoslova ho mystifikuje: na dvoch či troch miestach cituje Aline odpovede na svoje citové výlevy, pričom raz sa kautorstvu týchto listov priznáva, aby vzápätí svoje autorstvo rezolútne poprel a vyhlásil ich za pôvodné („Čestné slovo, ja som ho nepísal.“) Jeden zposledných listov (tridsiaty) adresoval Šklovskij Všeruskému ústrednému výkonnému výboru ZSSR. Úpenlivo vňom žiada oamnestiu a opovolenie návratu do Ruska („Nemôžem žiť vBerlíne. Pustite ma do Ruska.“) To sa mu napokon spomocou Gorkého aMajakovského podarilo.
Kniha vychádza vmodernom, doslova bravúrnom preklade Kristíny Karabovej, ktorá publikáciu opatrila podrobnými poznámkami a tromi zasvätenými doslovmi, dokumentujúcimi dôvernú znalosť problematiky. Osobitný pôžitok však čitateľovi pripraví záverečná stať Návrat Viktora Šklovského, ktorú napísal skladateľ ahudobný teoretik Vladimír Godár, vsúčasnosti azda náš najväčší znalec života atvorby ruského literáta. Godár sa Šklovskému venuje sústredene a dlhodobo, prečítal prakticky celé jeho dielo a vstrede osemdesiatych rokov, krátko po spisovateľovej smrti, napísal jednu zo svojich najznámejších hudobných skladieb, violončelovú Sonátu na pamäť Viktora Šklovského. Vo svojej stati podrobne mapuje spisovateľov dobrodružný život, široké väzby na priateľov aznámych, sprístupňuje aj dosiaľ neznáme fakty oŠklovského návšteve Bratislavy vroku 1966 apridáva zaujímavý postreh opobyte Romana Jakobsona vnašom meste vpredvečer augustovej invázieroku 1968, oktorom dnes už málokto vie.
Viktor Šklovskij: ZOO alebo Listy vôbec nie oláske
Preklad: Kristína Karabová
Bratislava: Brak, 2022
