Recenzia
Katarína Gecelovská
19.01.2023

Vedieť si leto aspoň predstaviť

V záverečnom diele tetralógie ročných období sa stretávajú témy, postavy dejové línie z predchádzajúcich dielov. Je už klasicky rozdelený na tri časti (dohromady má celá séria 12 častí ako 12 mesiacov v roku). Protagonistami prvej sú súrodenci Sacha Robert z rozvedeného manželstva. Sachu znepokojuje stav našej planéty, snaží sa žiť ekologicky jej hrdinkou je Greta Thunberg. Robert je geniálny, trochu problémový chalan s provokatívnymi názormi, obdivujúci Alberta Einsteina. Náhodou sa zoznámia s Artom Charlotte, ktorých už čitatelia poznajú zo Zimy. Robert, znudený znechutený životom, sa do podstatne staršej Charlotte na prvý pohľad zamiluje a táto nová iskrdovedie časť rodiny (Roberta, Sachu matku Grace) k spontánnemu výletu do Suffolku.

V druhej časti sa dozvedáme viac o minulosti Daniela Glucka, v súčasnosti už 104-ročného pána v starostlivosti Elisabeth jej matky (všetko postavy z Jesene). Art sa ho chystá navštíviť, aby splnil posledné želanie svojej mamy vrátil Danielovi časť sochy v podobe kamennej gule, ktorú mu Artova matka kedysi odcudzila. Ali Smith nám odhaľuje časť života Daniela, jeho otca sestry v čase pred 2. svetovou vojnou počas nej. Naznačuje podobnosť medzi vtedajšou situáciou obyvateľov Británie nemeckého pôvodu aj internovaných utečencov pred fašistickým režimom dnešnou situáciou migrantov zavretých v záchytných centrách. Do kontrastu k nim kladie lockdown počas pandémie covidu: „Želám si, aby prestali používať vojnový jazyk vojnové obrazy. Toto nie je vojna. Deje sa pravý opak. Pandémia robí z múrov, hraníc pasov bezvýznamnosti, ktorými podľa prírody aj sú.“ (s. 240) To sú slová staručkej aktivistky Iris (Artovej tety zo Zimy), ktorá má viac energie ako viacerí mladí dokopy, aj v pokročilom veku sa okamžite púšťa do organizácie pomoci migrantom, prepúšťaným počas pandémie zo záchytných centier na ulicu uprostred noci, aby ich prípadné hromadné nakazenie úmrtia nevrhli neblahé svetlo na vládu.

V tretej časti sa Grace, ťažko nesúca rozvod menopauzu, vracia do najlepšieho leta svojho života, keď ako členka amatérskeho divadelného súboru absolvovala turné po mestečkách na východe Británie. Bolo to leto plné milostných dobrodružstiev, hereckých úspechov slobody.

Aj posledný diel tetralógie je, podobne ako predchádzajúce tri, značne angažovaný. V Jeseni angažovanosť miestami príliš vytŕčala, no v Zime Jari sa autorke darilo akosi prirodzenejšie, citlivejšie umelecky presvedčivejšie zakomponúvať spoločenské témy do príbehu, postáv vzťahov medzi nimi. Leto sa pohybuje niekde na pomedzí. Napríklad kontrast, ktorý Ali Smith vytvorila, keď popisovala, ako Grace počas prechádzky na miesto, kde sa pred tridsiatimi rokmi cítila slobodná a plná nádeje, natrafila na masívny drôtený plot – zábranu proti utečencom –, sa mi zdal príliš priamočiary. A paralela medzi internáciou počas 2. svetovej vojny dnešným väznením migrantov, ktorí často utekajú z krajín sužovaných vojnovými konfliktami, je síce v niečom opodstatnená, nemohla som sa však zbaviť pocitu, že je trochu nasilu tlačená.

Osudy postáv z jednotlivých dielov tetralógie sa takisto prepájajú trochu kŕčovito, až „telenovelovsky“. Vysvitne, že Sachina Robertova babička bola dcérou Danielovej sestry, ktorá zahynula počas 2. svetovej vojny; Daniel sa na sklonku života stretáva so svojím synom, hoci ani jeden z nich o ich rodinných väzbách nevie. Práve skutočnosť, že čitateľ si tieto prepojenia rodinné vzťahy uvedomí, zatiaľ čo postavy nie, trochu zmierňuje nepravdepodobnosť sentimentálny náboj takýchto odhalení navodzuje pocit osudovosti.

Celou knihou sa nesie motív leta ohraničeného prilietaním odlietaním dážďovníkov – sťahovavých vtákov tráviacich časť roka v Afrike časť v Európe. Sacha píše v liste migrantovi menom Hero, ako si rada predstavuje, že dážďovníky v sebe nosia – ako takú lietajúcu správu vo fľaši – zrolovaný zvitok so slovom leto. Podľa Grace je zasa Shakespearova hra Zimná rozprávka, ktorú so súborom hrali počas onoho pamätného leta jej mladosti, „vlastne celá o lete. Akoby hovorila, nebojte sa, iný svet je možný. Keď človek uviazol vo svete v jeho najhoršom, toto je dôležité.“ (s. 210) Vedieť si leto aspoň predstaviť.

Ali Smith sa podarilo – napriek občasným zaškrípaniam – prepojiť spoločensky angažované s umeleckým napísať nesmierne citlivú, poetickú originálnu tetralógiu o dnešnom svete.

Ali Smith: Leto

Preklad: Kristína Svrčková

Bratislava: Artforum, 2022