ղľáԾ
Do portfólia vydavateľstva Brak pribudol vrámci prekladových komiksov grafický, resp. komiksový román austrálsko-kanadskej autorky Lee Lai sjednoduchým acelkom príznačne enigmatickým názvom ôٰ첹. Práve vzhľadom na názov je kontrapunkticky viacúrovňovo nosným motívom tejto komiksovej knihy krehkosť; krehkosť zuba, keď narazí na tvrdé, drevnaté vnútro nektárinky, ale predovšetkým krehkosť ľudského vnútra amedziľudských vzťahov (medzi partnermi, súrodencami, rodičmi a deťmi apodobne).
Lee Lai, transrodová autorka, ktorá sa narodila v Melbourne, ale v súčasnosti žije apôsobí v Montreale, je pre slovenské čitateľstvo sledujúce nielen literatúru, ale aj komiksovú produkciu, pravdepodobne veľkou neznámou. Faktom však je, že vzahraničí si meno už urobiť stihla – arozhodne nielen svojím knižným debutom ôٰ첹 (v origináli vyšiel ako Stone Fruit vroku 2021). Okrem toho, že svoje komiksy publikuje kade-tade (napríklad včasopise The New Yorker či na online platforme, resp.vrovnomennom internetovom magazíne Everyday Feminism), prispela aj do – nielen čo sa koncepcie týka – jedinečnej komiksovej antológie Heartwood: Non-binary Tales of Sylvan Fantasy (2019) ailustrovala aj – opäť jedinečnú, didakticko/metodicko-kultivačne zameranú – príručku pre učiteľov činných v (pred)školskom vzdelávaní detí A Head-Heart Start For Life: Creative Mindful Discoveries for Young Children (autorka textu Janet Etty-Leal, 2019). Keď sa človek na tieto iďalšie aktivity Lee Lai aširšie kontexty jej tvorby pozrie bližšie, zistí dve dôležité veci: 1. Autorkin profil ako tvorkyne je vsúlade sjej profilom ako človeka, pričom jej idiolekt je konzistentný (téma inakosti, problematika všímavosti, výpoveď spresahom donevtieravej angažovanosti a pod., reduktívny prístup kfarebnej škále či rozpoznateľný vizuálny charakter figúr); 2. Mimoriadne pozitívne prijatý aviacnásobne ocenený komiksový román ôٰ첹 možno vnímať – keďže je to knižný debut – ako začiatok, ale aj ako čosi, včom sa predchádzajúce autorkine tvorivé aktivity syntetizujúco završujú, resp. pointujú.
Fragilné a tuhé vzťahy v inakosti
dz ôٰ첹, kompozične rozčleneného do piatich kapitol, sa v epicentre diania ocitá stabilne pôsobiaci queer párRay (Rachel) aBron (Bronwyn). Lenže tá stabilita je, ako sa postupne ukazuje, zdanlivá aveľmi krehká – predovšetkým preto, že obe protagonistky síce sú na jednej strane vnútorne fragilné, ale zároveň vsebe nosia čosi, čo je tvrdé, nepoddajné anepreniknuteľné: „Zo začiatku ma Bron podpichovala, že som tvrdý oriešok, ktorý je ťažké rozlúsknuť. No jej sa to podarilo šarmom, vtipom atrpezlivosťou. Bola jemná atak neuveriteľne milá, preto som nemohla byť iná ani ja, keď sme boli spolu. Ale ako sme sa zbližovali, uvedomovala som si, že aj vnej je niečo tvrdšie, kdesi hlboko.“ (s. 25) Paradoxom – avyložene povedomým, uveriteľným aautenticky pôsobiacim, pretože vživote ktomu nezriedka dochádza –, pritom je, že podpovrchová krehkosť ituhosť hlavných postáv sú do značnej miery dôsledkom toho istého. Vprípade Ray je to komplikovaný vzťah sprepracovanou, urazenou azatrpknutou sestrou Amandou, inak slobodnou matkou šesťročnej Nessie, ktorá vnáša do života Ray aBron nespútanosť ane(z)viazanosť vpodobe ľahkosti bytia a„ľahkonohosti“ fantázie aktorá funguje ako svorníková postava. Vprípade Bron je to zase komplikovaný vzťah snábožensky založenou rodinou – dospievajúcou sestrou Grace arodičmi, ktorí sú voči realite svojej dcéry naladení, takpovediac, anesteticky. Zrejme pritom neprekvapí, že podstatným motivicko-tematickým ohniskom je inakosť Ray aBron. Uvedené sa potvrdzuje napríklad tu: „Prestaň sa stresovať, že všetkých otravuješ tým, aký si exot. (...) Tí dvaja ti vživote nedajú najavo svoje city. Teda pokiaľ neprebehneš nahá po obývačke svýkrikom ‚Boh je lož‘ alebo tak.“ (s. 130) Alebo na inom mieste: „Viem, že nie je prototypom dokonalého duševného zdravia. Ale ak ti celé okolie nahovára, že to, čo si, ani neexistuje, určite ti to neprospieva.“ (s. 188)
„Most“ medzi autorkou a rodinou
Nie je vonkoncom náhoda, že nielen citované, ale vkontexte celkovej výpovede komiksu aj ďalšie kľúčové slová zaznievajú opakovane vprvom rade v rámci intímnych, blízkosť (znovu)budujúcich dialógov medzi sestrami – jednými alebo druhými. Komiks ôٰ첹 Lee Lai venovala práve svojej sestre, ktorú vrozhovore sMarekom Hudecom (celý rozhovor je dostupný online na duhovyrok.sk) charakterizovala ako „most“ medzi ňou samou ajej rodinou. Okrem toho sa dôležitosť postáv sestier vkomiksovom románe manifestuje aj vtom, ako sú výtvarne znázornené – Ray aAmanda, Bron aj Grace sa na seba veľmi podobajú. Grace aAmanda tak nachádzajú odraz (alebo zrkadlový obraz?) vRay aBron anaopak. Kjednoznačnému akcentovaniu podstatnosti postáv sestier na úrovni zobrazovaného dochádza vrámci prechodu medzi štvrtou apiatou kapitolou: Lee Lai na dvoch stranách juxtaponuje dva takmer celostranové, nemé/bezslovné asubtílne, nozároveň silno pôsobiace panely – jeden zachytávajúci Ray aAmandu, druhý Bron aGrace.
Prekračovanie realistickosti
Grafický román ôٰ첹 rozhodne nie je mainstreamovým komiksom – ani obsahovo, ani formálne. Naopak, je vňom cítiť, že autorku to ťahá skôr kalternatívnemu komiksu, ktorý prekračuje konvencie apreveruje možnosti média. Zároveň vkaždom prípade platí, že Lee Lai si je celkom evidentne vedomá čara spojenia verbálneho avizuálneho kódu, mágie rozprávania príbehu vobrazoch avôbec špecifík komiksového média akomiksu ako umeleckého druhu. Za pozornosť vtejto súvislosti napríklad stojí, ako vzhľadom na fundamentálny charakter diela (krehkosť, subtílnosť, nevypovedateľnosť atď.) využíva – ade facto posilňuje – eliptickosť, ktorá je komiksu vo všeobecnosti vlastná (to, čo je kľúčové, sa spravidla predsa deje medzi panelmi, vmedzere). Zpodobného dôvodu sú vkomikse zaujímavé pasáže, vktorých autorka prekračuje striktnú realistickosť. To sa deje napríklad hneď na prvých stranách, čo – uznávam – môže čitateľky ačitateľov trochu prekvapiť, bamožno zmiasť. Pokiaľ ide ovizuálne/výtvarné výrazivo, veľmi silným nástrojom Lee Lai je to, ako pracuje sredukovanou farebnosťou – kolorit definovaný dynamikou medzi čiernou abielou ajprítomnosťou modrej korešponduje smelancholickosťou, úprimnosťou, ale aj krehkou civilnosťou, resp. civilnou krehkosťou komiksu ako celku. Apráve vtejto spojitosti mi nedá na záver nezmieniť jeden zparatextov ku ôٰ, vktorom Craig Thompson, autor oceňovaného autobiografického komiksového románu Blankets (v českom preklade vyšiel ako Pod dekou), konštatuje: „Zbožňujem tvorbu Lee Lai, ako dokáže farbou adialógmi navodiť spontánnosť aľudskosť.“
Martin Boszorád (1985)
Estetik, pôsobí vÚstave literárnej aumeleckej komunikácie pri Katedre etiky aestetiky (FF UKF vNitre). Učí apíše ovšeličom – od súčasnej prózy domácej aj zahraničnej proveniencie cez komiksy, televízne seriály a filmy až po dlhodobo, resp. kontinuálne živé fenomény, akými sú subkultúry či tetovanie. Doplnkovo sa venuje aj kultúrnej publicistike a literárnej recenzistike/kritike. Samého seba vníma ako človeka (z) periférie, nedá však dopustiť na mainstream.
