ղľáԾ
Kniha Vojna trest ǻپٳܱdz Putin, Zelenskyj cesta kruskej invázii do Ukrajiny od ruského novinára Michaila Zygara vznikla ako jeho reakcia na ruský útok voči Ukrajine, pričom autor vúvode emotívne opisuje, akú úlohu majú zohrať ruskí umelci pri vyrovnávaní sa sruskou zodpovednosťou za agresiu voči ďalšiemu zo susedov.
Zygar nie je slovenskému čitateľovi neznámy. Vydavateľstvo Absynt vydalo už dve jeho knihy (Všetci mocní Kremľa Impérium musí zomrieť). V najnovšej knihe do istej miery predstavuje dobré aj zlé aspekty svojich dvoch predchádzajúcich diel. Kniha je rozdelená na dve základné časti. Prvá sa venuje dejinám vzájomných vzťahov Ruska Ukrajiny, resp. ukrajinského územia. Druhá sa zaoberá modernými ukrajinskými dejinami, pričom podčiarkuje vplyv Ruska na vývoj unášho východného suseda vposledných desaťročiach.
Náročný cieľ
Vprvej časti si Zygar vytýčil veľmi náročný cieľ – predstaviť vysvetliť čitateľovi doslova na niekoľkých stranách udalosti, ktoré považuje za kľúčové pre ukrajinsko-ruské vzťahy vsúčasnosti. Autor správne upozorňuje, že nie všetky tieto udalosti mali hneď veľký význam, ale neskôr im ho pridali propagandistické aktivity Ruska, to bez ohľadu na to, či išlo ocárske, boľševické alebo súčasné Rusko. Bohužiaľ, náročný cieľ sa Zygarovi nepodarilo naplniť – jeho exkurzy do dejín sú pomerne povrchné. Vzhľadom na rozsah strán, ktoré venoval pre ukrajinské dejiny takým významným udalostiam, akou je napríklad holodomor, sa to ani nemohlo skončiť inak. Nechcem tvrdiť, že prvá časť knihy neprinesie čitateľovi žiaden úžitok, ale vzhľadom na to, koľko kníh o ukrajinských dejinách vyšlo vposledných rokoch na slovenskom, resp. českom trhu, Zygar neprináša nič závratné. Podobne ako v kniheImpérium musí zomrieť je autor pomerne často kritický aj voči historikom. Tu si vzhľadom na moju profesiu priznám určitý konflikt záujmov, dovolím si však povedať, že nie každý historik píše podľa propagandistických či „národných“ požiadaviek.Práve výsledky dlhotrvajúceho výskumu, ktoré korigujú mnohé nepresnosti zminulosti a používa ich vo svojej práci aj samotný Zygar, sú výsledkom poctivej práce historikov a historičiek. Tvrdenia otzv. „tradičnej historiografii“ bez bližšieho vysvetlenia poukazujú skôr na negatívnu osobnú skúsenosť autora než na reálny stav historiografie zaoberajúcej sa dejinami Ruska či Ukrajiny.
Shumorom na diktátorov
Druhá časť knihy, vktorej sa Zygar zaoberá poslednými niekoľkými desaťročiami rusko- ukrajinských vzťahov, je výborná. Vidieť, že práve toto je téma, vktorej sa Zygar právom cíti doma. Podobne ako prvú časť ju tvorí sedem kapitol, autor ich prepája sprvou časťou venuje ich jednotlivým témam. Napriek tomu, že snaha prepojiť názvy kapitol medzi sebou je značne násilná, text sa číta dobre samotný rozsah jednoznačne ukazuje, že autor sa vsúčasných vzťahoch medzi Ruskom Ukrajinou rozhodne vyzná. Čitateľ sa dočíta podrobnosti oposledných momentoch Sovietskeho zväzu, ale aj tom, ako sa kreovala moderná Ukrajina akú úlohu vtom zohrali Spojené štáty americké. Vzhľadom na blížiace sa americké voľby je zaujímavé sledovať, ako zahraničnú politiku USA vo vzťahu voči Ukrajine de facto voči celej východnej Európe ovplyvnila výmena vBielom dome po víťazstve Billa Clintona vprezidentských voľbách. Zygar sa zaoberá nielen politikou veľmocí, ale aj vývojom vnútornej politiky Ukrajiny rozhodne sa netvári, že by všetky udalosti posledných desaťročí boli bezproblémové. Poukazuje však aj na neustály politický tlak zo strany Moskvy na vplyv jednotlivcov, buď politikov, alebo oligarchov, na ukrajinskú politickú kultúru. Sleduje, ako sa pre vnútorné rozbroje podarilo Viktorovi Janukovyčovi poraziť Oranžovú revolúciu, ale aj to, ako sa Ukrajina čoraz väčšmi posúvala smerom kZápadu. Zygar zároveň zobrazuje, ako sa voči tomuto posunu ukrajinského obyvateľstva elít stavali ruskí predstavitelia na čele sVladimírom Putinom. Venuje sa nielen okolnostiam útoku na Krym vroku 2014, ale aj tomu, ako je možné, že z úspešnéhokomika sa stal prezident. Práve posledná kapitola oVolodymyrovi Zelenskom predstavuje pomyselný vrchol Zygarovej knihy. Na Zelenského ceste kprezidentskému úradu vidieť, do akej miery dokáže vtip humor zasiahnuť komplexy diktátorov, ale aj to, aké boli limity ukrajinských politických kampaní.
Zygarova Vojna trest predstavuje napriek môjmu kritickému pohľadu na prvú časť knihy zaujímavý prínos kďalším knihám, ktoré sa týkajú rusko-ukrajinských vzťahov. Ak máte isté znalosti oukrajinských dejinách, prvú časť knihy môžete pokojne vynechať, ale druhú časť knihy si určite užijete. Ak však chcete získať aspoň základný prehľad odejinách nášho východného suseda sdôrazom na udalosti posledných desaťročí, Zygarova novinka je na to priam stvorená.
Martin Posch (1992)
Vyštudoval históriu na FiF UK v Bratislave, absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej vPrahe a na Kingston University v Londýne. Pôsobí v Historickom ústave SAV a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, kde participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií, publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.
