ղľáԾ
Rozhovor s historičkou Agátou Šústovou Drelovou
Ako písať ahovoriť odejinách tak, aby sa história dostala kširšiemu publiku?
Jednou znajväčších výziev popularizácie dejín vakejkoľvek forme je hovoriť odejinách jednoducho, no zároveň dejiny nezjednodušovať. Presne toto je aj jedným zcieľov podcastu Dejiny. Vrozhovoroch, ktoré smojím kolegom Jarom Valentom robíme sodborníkmi, sa preto snažíme zameriavať na jednu tému azároveň ísť vtejto téme do hĺbky – aj preto niektoré naše podcasty presahujú tridsať či štyridsať minúť. Úprimne ma teší, že poslucháčov táto dĺžka neodrádza, amožno sme až sami prekvapení, ako naša počúvanosť každým rokom rastie.
Zdá sa, že rastie kritická skupina poslucháčov, ktorým je zrejmé, že ak máme ísť do hĺbky, nestačí nahrať pár sekundových reels, youtube rozhovorov či niekoľko úderných tweetov. Dejiny potrebujú čas.
Podcasty o dejinách, zvlášť tie, čo sú vo formáte rozhovoru, zároveň ukazujú, že pýtať sa (klásť predovšetkým náročné otázky) je úplne legitímne adokonca veľmi prínosné. Votvorenom dialógu totiž často odhalíme poznatky, ktoré by v monológu, akokoľvek komplexnom, zostali skryté.
Ako zabrániť tomu, aby sa alternatívne poňatia dejín nestali mainstreamom?
Tzv. alternatívne pohľady na dejiny tu vždy boli avždy budú. Dôležité je, aby boli vo verejnom priestore kdispozícii dostupné odborné azároveň – a to je veľmi dôležité – zaujímavo spracované príbehy dejín vcelej ich komplexnosti. Vporovnaní sobdobím tesne po páde komunizmu, nehovoriac oneslobode vkomunizme samotnom, je dnes situácia neporovnateľne lepšia. Na rôznych platformách od podcastov až po tik-tok máme kdispozícii aj na slovenské pomery relatívne veľké množstvo takýchto zdrojov. Hoci sa nám historikom môžu zdať niektoré ztýchto formátov povrchné, ja osobne ich vnímam ako dôležitý medzistupeň kpostupnému rozširovaniu poznania dejín, ktoré sa, chcem veriť, deje aj vrámci oniečo náročnejšieho formátu, akým je aj náš podcast.
Ktoré témy spracované vpodcaste Dejiny doteraz najväčšmi zarezonovali?
Veľmi populárne sú podcasty zregionálnych dejín (dejiny Gemera, dejiny malokarpatského vinohradníctva, dejiny Nových Zámkov a podobne). Pre nás je to zároveň signál, že práve cez regionálne dejiny vedie cesta kúčinnej popularizácii dejín. Vrámci príbehov regionálnych dejín vieme hovoriť aj otzv. veľkých dejinách, no zároveň vregionálnom kontexte, vkontexte, ktorý poslucháči poznajú, adokážu si tak príbehy dejín, či už veľkých, alebo malých, veľmi živo predstaviť.
To isté platí oďalšej obľúbenej téme – odejinách bežných ľudí, resp. odejinách každodennosti. Snažíme sa politické dejiny adejiny elít programovo vyvažovať rozhovormi otom, aké boli konkrétne dosahy veľkých dejín na bežných ľudí. Veľmi populárne boli napr. diely obežných vojakoch vprvej svetovej vojne, ktorí boli často našimi prarodičmi.
Anapokon je tu téma dejín žien. Na príbehy žien sa opäť snažíme pozerať nielen prostredníctvom postáv „veľkých“ žien, ale aj cez príbehy bežných žien. Azároveň skúmať ich príbehy bez akéhokoľvek romantizovania. Veľmi zaujímavo sa to ukázalo napríklad vpodcaste sdoc. Evou Škorvánkou, ktorá skúmala snahy Slovenského štátu zamedziť ženám prístup kvysokoškolskému vzdelaniu.
Ako reagujete na prípadné negatívne ohlasy, či dokonca hejty?
Hejty zväčša prichádzajú od ľudí, ktorí si podcast nevypočuli, apo pár otázkach je zrejmé, že reagujú len na titulku. Ak je záujem orozhovor, radi sa porozprávame. Zatiaľ som sa však nestretla sniekým, kto hejtuje azároveň je otvorený rozhovoru. Treba však povedať, že hejtu dostávame naozaj veľmi málo. Oveľa častejšie dostávame povzbudzujúce ohlasy anávrhy na témy, ktoré následne aj radi zaradíme do programu.
Tvorcovia podcastu Přepište dějiny na prezentácii ich publikácie vBratislave uviedli, že česká spoločnosť je „hladná“ po histórii. Dá sa to povedať aj oslovenskej?
Súhlasím, na Slovensku je to veľmi podobné. Vmnohom to považujem za dobrú správu minimálne očasti slovenskej spoločnosti.
V posledných rokoch dostávame pozvania od poslucháčov, aby sme prišli odejinách hovoriť aj osobne. Pričom nejedno ztýchto pozvaní prichádza zregiónov. Ato nás sJarom veľmi teší. Nielen preto, že ani jeden znás nepochádza zBratislavy (úsmev).
Poslucháči chcú odejinách počúvať, pozývajú nás do miest aj do menších obcí. My veríme, že popri našich ďalších profesionálnych povinnostiach – v mojom prípade ide najmä ovýskum – budeme mať čo najviac času na stretanie sa snašimi poslucháčmi.
Takže uvažujete aj orozšírení svojho záberu formou priamych debát sľuďmi?
Máme za sebou už niekoľko živých nahrávaní. Hoci nechodíme medzi ľudí tak často, ako by sme chceli, máme dlhú, aak sa nemýlim, aj dlhšiu tradíciu živých nahrávaní ako naši českí kolegovia (úsmev). Veľmi populárne bolo naše minuloročné nahrávanie na tému „Sú Slováci naozaj rusofili?“ Vlete máme pripravených niekoľko živých nahrávaní. Prezradím, že jedno znich pripravujeme vspolupráci sArchívom mesta Bratislavy amalo by ísť otému žien vmestských archívoch. Hlasy žien, najmä tých bez aristokratického alebo meštianskeho pôvodu, sa hľadajú zložito. Teším sa, čo všetko sa dozvieme od našich kolegov archivárov.
Agáta Šústová Drelová
Vyštudovala politológiu na UK vBratislave ahistóriu na Univerzite v St Andrews a Univerzite v Exeteri vo Veľkej Británii. Pôsobí v Historickom Ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa zameriava na kultúrne a intelektuálne dejiny Strednej Európy od konca druhej svetovej vojny. V denníku SME moderuje podcast Dejiny.
Zdroj: Archív Agáty Šústovej Drelovej
