ղľáԾ
Vsúvislosti svládou schváleným návrhom na zvýšenie DHP na knihy, a to na 23 percent, Knižná revue oslovila viacerých autorov aautorky sotázkou, čo by takáto zvýšená daň spôsobila ačo to hovorí onašej krajine. Tu sú ich odpovede:
Knihy sú vyrobené zpapiera ainých komponentov. šٰ tieto komponenty podľa doterajších informácií od nového roku výrazne zdražejú vdôsledku zvýšenia DPH na 23 %. Už len toto sa logicky premietne do ceny kníh. No aktomu o13 % zvýšená DPH na samotné knihy. Neviem to presne vyrátať, nie som ekonómka. Ale ak to nebude úplne likvidačné, bude to veľmi, veľmi ťažké. Nehovoriac otom, koľko zostáva reálne vydavateľstvám akoľko si berie distribúcia. Abude si brať ešte viac? Okoľko? Otých 23 %?
No a, samozrejme, ako nikdy doteraz vhistórii samostatnej Slovenskej republiky (od roku 1993), tak ani vtejto situácii adobe neprichádza vôbec do úvahy, že by mohla zdražieť práca: autorov*iek, prekladateliek*ľov, redaktoriek*ov; výtvarníkov*čiek. A predpokladám, že ľudia vo vydavateľstvách asi sotva budú mať o23 % vyššie platy. O tom môžeme len snívať, ato by bola strata času.
Pamätám si, ako sa istý prominentný prekladateľ za čias štátneho socializmu chvastal, že za tie preklady (z ruštiny) si postavil dom vBratislave. Neskôr sa zneho stal dosť zlovoľný minister Mečiarovej vlády, ale to je vedľajšie. Odvtedy to išlo už len nadol, totiž, tie ceny buď stoja, alebo sa hýbu pomalšie než všetko iné: inflácia, zvyšovanie cien apodobne.
Dnes si za preklad knihy, nech by bola aj 500-stranová, kúpite nie že dom, auto, dovolenku; neviem, čo si kúpite, trochu si možno prilepšíte, ak sa úplne nezoderiete, možno si to aj užijete. Zato sa vám v dôsledku trochu vyššieho honoráru zdvihnú sociálne azdravotné odvody, možno preddavky na daň do roku, keď nezarobíte trebárs aj vôbec nič.
Dnes sme my autorky*ri aprekladateľky*lia rady*i, keď si kplatu vnejakej práci, ktorá nás „živí“, alebo kdôchodku, ktorý by nás tiež mal „živiť“, aspoň trochu prilepšíme. Výstižne to napísali tuším včeskom Alarme – voľný citát: Keď si budete na pláži čítať, spomeňte si, že osoba, ktorá to napísala alebo preložila, si na takúto dovolenku určite nezarobila. Bodka.
Ja osobne sa občas dokonca utešujem, že veď aspoň si precvičujem mozgové závity, hádam na mňa demencia neudrie tak zavčasu, veď čo by som inak robila, keby som nerobila? Krížovky ma nebavia, televíziu nepozerám, tak robím arobím. Niekedy zaplatia hneď, vtakom prípade to miniem skôr, než stihnem prečítať posledné korektúry, inokedy dostanem honorár po mnohých mesiacoch, niekedy po roku – značne zdevalvovaný.
No aktomuto celému teraz ešte minister Kamenický prirazil na knihy 23 % DPH, čiže ju zvýšil o13 %. Samozrejme, zvlastnej hlavy to nemá, na to ho už dosť dlho pozorujem. Robert Fico má blízko k „ideológii“ boľševizmu. Atieto dejinné postavy boli vždy chrapúnsky rázne, bez bázne ahany, vždy brali zcudzieho anebáli sa klamať akradnúť (pre mladšie ročníky – opak prezidenta Masaryka). Takže prekvapiť nás nemá čo. Ale šokujúce je to aj tak. Ohrozuje to kultúru ako takú. Aoto im ide. Odarmožráčoch nebudeme počúvať prvý raz. Znovu sa zopakuje to, čo sme už počuli ikskrát, naposledy počas covidovej pandémie – že veď choďte normálne makať, čo tu vyplakávate. No. Ja osobne teda makám od rána do večera. Veľká časť tej práce je neplatená zpodstaty tej práce, ale keby som sa jej chcela zbaviť asedieť za počítačom apísať, tak by som ju musela niekomu draho zaplatiť ana to nemám. Tak varím, upratujem, periem, žehlím, polievam kvety, nakupujem, robím drobné opravy, vybavujem, chodím na poštu, atď. – zadarmo. Nesťažujem sa, len konštatujem. Apotom, keď toto všetko urobím, sadnem si a makám za počítačom: prekladám apíšem. Už neredigujem, aby som celkom neoslepla aaj preto, lebo nezarobím toľko, aby som si mohla dovoliť pričasto platiť fyzioterapiu. Cvičím sama, zato poctivo, lebo nechcem dávať zbytočne veľa peňazí za lieky, rôzne prípravky atak. Prechádzka je zadarmo, plaváreň už musíte platiť. Aj tá zdražie, samozrejme, veď 23 % je na všetko, aj na vodu.
Ovoličoch*čkách nášho boľševikoidného kapitána potápajúcej sa lode zvanej Slovensko, toho času štvrtýkrát pri moci, si ilúzie nerobím aojeho voličkách avoličoch tiež nie. Knihy im chýbať nebudú, ato ani len tie jednoduché romance, krimi, kuchárske, no skrátka vôbec nijaké.
Nejaké konkrétne svetielko na konci tunela nevidím, ale tuším ho. Priam cítim jeho teplo. Nebojte sa. Totiž, vždy keď tamtí hore – boľševického, resp. fašoidného strihu – úplne doglbú, zvezie ich to napokon nadol aešte aj trochu nižšie. Vtom vidím nádej adúfam, že tam už aj zostanú. Nacisti pálili knihy, to je pravda. Ale nespálili ich definitívne. Tie knihy sú tu dodnes amená ich autorov aautoriek sú tu snami stále. Ako napísal Bulgakov – knihy (aj tak) nehoria. Amy, čo iné robiť nevieme, len písať, prekladať, redigovať, kresliť, zalamovať, riešiť termíny vtlačiarňach apodobne, my aj tak nič iné robiť nebudeme.
Nuž teda – ešte to nejako prežiť.
Jana Juráňová
Žijeme vpriestore ačase, keď každý deň prináša aspoň jednu prekvapivú udalosť. Samotné zvýšenie dane na knihy otrinásť percent je iba nepríjemná správa, aká môže zaznieť vhociktorej upadajúcej ekonomike. Vprípade Slovenska má však ďalšie konotácie. Správu totiž sprevádzajú kroky vlády svedčiace, že celú nápravu ekonomiky montujú vslepej uličke. Ak totiž vláda udeľuje rôzne formy milosti očividným demontátorom systému, ekonomickým škodcom, trestuhodným skutkom aich nositeľom, potom celá konsolidácia verejných financií je nalievanie vody do deravej nádoby. Niet takého percenta dane, ktoré by vytiahlo zbiedy kultúru lží avšeobecného rozkrádania.
Vláda, ktorá jednou rukou chráni škodcov štátu, druhú ruku už nepotrebuje. Každé gesto druhou rukou, každé úsilie onápravu vecí nesie nulovú vierohodnosť. Preto každý jej krok vnímame vkontexte unikajúceho džina bezprávia, ktorý každým dňom viac aviac zamoruje celú spoločnosť.
Vtomto kontexte je zvyšovanie DPH na knihy úplne prirodzeným krokom vládnucej garnitúry aje signálom, že devastácia spoločnosti pokračuje. Vtejto súvislosti je kuriózne prerieknutie ministra financií, že knihy si tak či tak kupujú bohatší ľudia, preto je zvýšenie dane namieste. My však vieme, že to nie je prerieknutie, ani nedorozumenie. Táto inkontinencia nám prezradila hĺbku neznalosti kultúry ajej miesta vspoločnosti, napovedá o pohŕdaní širokým tvorivým priestorom ajeho nositeľmi.
Filozofia tejto vládnej moci nás už nemá čím zaskočiť. Vnímame jej každodenné útoky na kultúru, vidíme úmyselné paralyzovanie Fondu na podporu umenia,personálne čistky, osočovanie hercov. Vnímame to ako pomstu za početné prejavy nespokojnosti sdeštruktívnymi osobami na čele ministerstva kultúry.
Slovensku chýba dlhodobá stratégia avízia rozvoja asmerovania krajiny. To, čo sledujeme dnes, je ťah späť do autoritárskej spoločnosti. Útoky na médiá, kultúru, umelcov je príznačným krokom pre mocenské ovládnutie celej spoločnosti. Takto sa začala „normalizácia“ po sovietskej invázii vroku 1968 adediči starých poriadkov sú pripravení všetko zopakovať znovu. Od každého z nás závisí, či ich deštrukcia spoločnosti bude úspešná.
Peter Juščák
Je to po všetkých stránkach ďalšie iracionálne rozhodnutie tejto vládnej koalície. Nič na tom nezmení ani fakt, že o tom všetci napíšeme niekoľko článkov alebo anketových odpovedí. Keďže však nemôžme v žiadnom ohľade prestať bojovať, tu je aspoň pár dôvodov, prečo je to zlé rozhodnutie. Skupinám s nižším príjmom to zhoršuje vylučovanie zo vzdelávacieho procesu. Štát stojí nedostupnosť kníh pre sociálne slabšie skupiny a nižšia vzdelanosť z dlhodobého hľadiska oveľa viac ako zarobí na vyššej DPH za knihy.Cieľovou skupinou kníhkupectiev a vydavateľstiev sú vo veľkej miere učitelia a pracovníci v kultúre, a to sú to skupiny s nízkym príjmami, ich kúpyschopnosť sa ešte zníži. Zvýšia sa náklady štátu a obcí na akvizície knižníc, zvýšia sa náklady v školstve. Oslabí to, prípadne to rovno zlikviduje malé vydavateľstvá a kníhkupectvá a s nimi ďalšie profesie v knižnom priemysle. Oslabí sa nedostatočne rozvinutý polygrafický priemysel. Vydavateľstvá, ktoré tlačia knihy napríklad v Česku kvôli cene a aj preto, že české tlačiarne dokážu lepšie reagovať na zložitejšie a menej štandardné objednávky, tam budú tlačiť ešte viac. Slovensko má slabo rozvinuté programy a nástroje na podporu čítania, projekty postavené na entuziastoch a treťom sektore to budú mať ešte ťažšie. V kombinácii s deštrukciou kultúrneho sektora a ďalšími zmenami, ako napríklad daň z bankových prevodov, to v konečnom dôsledku môže spôsobiť nielen odliv ďalších talentov, ale aj firiem. A tak ďalej. A tak ďalej.
Katarína Kucbelová
K zvýšeniu DPH na knihy nedôjde. A keby došlo, na vine bude hocikto iný, len nie táto vláda. Premiér usmernil veriacich, že príčinou konsolidácie je dnešná opozícia na čele (okrem iných) so „Šimečkovým Ódorom“. To je the new „môže za to Radičová“. Ódora explicitne priradil kŠimečkovi, lebo bryndzový volič by si toto spojenie sám od seba nevytvoril a pľuvanec by nepristál tam, kam smeroval – na tvári verejného nepriateľa číslo jeden. To, že proti zvýšenej DPH na knihy protestujú kultúrni ľudia, vydavatelia, kníhkupci, divadelníci, hudobníci, spisovatelia, novinári, že protestujú aj „bežní“ čitatelia, absolútne nič neznamená, akeď znamená, tak pravý opak toho, čo si azda niekto myslí. P čo viac sú pobúrení tí, ktorých dav považuje za povaľačov adarmožráčov rovnako, ako ich za povaľačov adarmožráčov považoval okolo roku 1948, o to lepšie pre premiéra. Vydavatelia, kníhkupci, divadelníci, hudobníci, spisovatelia, novinári – to všetko sú nepriatelia republiky, sktorou sa dnešná moc stotožňuje, rozumej, za ktorú sa skrýva. Nie nadarmo vostatnom čase nielen vo fejsbukových vyjadreniach dám skaméliami, pardón, dôchodkýň skvetinkami, letí vo vzťahu kintelektuálom ainým vzdelaným elementom slovo „vlastizradca“. Zvykajme si. Lenže problém sDPH na knihy sa pre vládu zrazu vynoril úplne inde: negatívne reakcie vtejto súvislosti vybublali aj z močiara dezinfoscény. Skritikou sa ozval kráľ všetkej zákonnosti, občan Harabin. Adezinfoscéna je presne to, čo si dnešná moc váži a čoho sa bojí, lebo dobre vie, že práve tým temným vodám premiér do veľkej miery vďačí za svoj štvrtý pontifikát. Okrem toho dýku vytasil apremiérov chrbát si obzerá aj Brutus Michelko. Ten sa napriek všetkému, na čom sa aktívne podieľa, ešte stále považuje za kultúrneho človeka, priam za človeka knihy, samozrejme, okrem knihy Dalimíra Stana, ktorú sám vydal apotom absurdne použil ako dôvod na hanebný útok proti Fondu na podporu umenia. Ačo je zaujímavé, máme tu prezidenta všetkých ľudí. Pán P. P. jemne zahryzkal, odfotil sa sakousi bichľou anaznačil, že „knihy vždy boli symbolom vzdelania, ktoré má a musí byť dostupné všetkým, pretože len vzdelaný národ sa môže posúvať vpred.“ Ale posúvať sa vpred? Nie je náhodou posúvanie sa vpred, horrible dictu, progres? To by však znamenalo, že pán prezident nezahryzkal až tak jemne. Žartujem, autor jeho textu si zrejme len neuvedomil nepríjemnú konotáciu. Takže si myslím, alebo, ako sa alibisticky hovorieva, „niečo mi našepkáva“, že veľký šéf vposlednej chvíli zvyšovanie DPH na knihy zruší apredá to ako prejav úcty kprezidentovi. Ale ak sa mýlim, pripomínam, že vinný je Šimečkov Ódor akeby to nestačilo, tak aj ukrajinskí nacisti ahádam už aj Eduard Chmelár, ktorý vkoalícii tak trochu vyšiel zmódy, lebo bojuje za mier pomaly viac, ako sám Putin.
Balla
Každá vláda by sa mala snažiť, aby čítanie a knihy boli čo najdostupnejšie. Väčšina krajín tak aj robí. Napríklad v Čechách je na knihy nulová sadzba DPH, podobne ako v ďalších štátoch. Žiaľ, Slovensko ide opačným trendom. Knihy a čítanie sa po zavedení zvýšenej sadzby DPH stanú menej dostupnými pre širšie vrstvy spoločnosti. Je dokázaná priama súvislosť medzi čitateľskou gramotnosťou a vyššou životnou úrovňou obyvateľstva. Čítanie podporuje kreativitu, rozhľadenosť, vzdelanosť, rozvoj kognitívnych schopností. Zdá sa mi, ako keby si toto slovenské vlády neuvedomovali, a aj to môže byť jedna z príčin ekonomického zaostávania Slovenska. Zvýšenie sadzby považujem za veľmi nešťastný krok.
Andrea Harmanová, vydavateľstvo Artis Omnis
