ղľáԾ
Publicistovi a spisovateľovi Marekovi Hudecovi vyšla tohto roku už druhá kniha zameraná na kvír tematiku. Po komikse Veľká vzdialenosť (Brak), na ktorom spolupracoval sEduardom Klenom, sa vydal samostatnou cestou knihy úšť. Príbehy oláske anenávisti. Vtomto prípade však napísal zásadnejšie dielo obsahovo, ale predovšetkým spoločensky.
„Želal by som si, aby som túto knihu vôbec nemusel napísať.“ Vknihe zvydavateľstva Absynt, ktorá sa pohybuje na pomedzí dokumentárneho románu, reportáže, záznamov aspomienok, sa Marek Hudec vracia ktragickým udalostiam 12. októbra 2022. Pred bratislavským podnikom Tepláreň slovenský terorista chladnokrvne zavraždil dvoch mladých ľudí. Jediným ich prečinom podľa vraha bola skutočnosť, že sú kvír, respektíve LGBTI+ ľudia.
Nielen kvír komunitu zasiahlo, ako agresívne anenávistne sa vykonala vražda pred maličkým priestorom spriateľskou atmosférou pod Bratislavským hradom, priestorom, ktorý dovtedy nezažil žiadne vážne prejavy násilia. Postupne sa vynárali informácie, čo sa stalo ahlavne prečo. Devätnásťročný mladík sa dlho pripravoval na ozbrojený čin, aby prejavil svoje znepokojenie ztoho, kam sa uberá slovenská spoločnosť. Jeho cieľom však vprvom rade nebola Tepláreň, do nej sa vydal až po tom, čo mu nevyšiel atentát na bývalého predsedu vlády. Na neskôr odhalenom zozname av manifeste figurovali rôzne osoby aj komunity. Keďže vrah sa nadránom sám zastrelil, udalosť je spojená predovšetkým sagresiou voči LGBTI+ komunite.
úšť nepopisuje len samotnú vraždu dvoch ľudí ajej bezprostredné okolnosti. Autor sa vydáva do minulosti, aby čitateľom pomohol pochopiť, odkiaľ sa na Slovensku vzala pretrvávajúca nenávisť voči LGBTI+ ľudom. „Včase habsburskej monarchie, ale aj po prvej svetovej vojne avzniku Československej republiky bola homosexualita na našom území zakázaná. (...) Kvír ľudia boli aj na začiatku dvadsiateho storočia vnímaní ako zvláštny úkaz, hriech alebo choroba ahrozilo im väzenie.“ Histórii kvír ľudí Hudec venuje celú druhú časť svojej knihy, vktorej pripomína dobové články aj Imricha Matyáša, prvého slovenského zástancu zrovnoprávnenia homosexuálov, oktorom slovenská spoločnosť stále nevie dosť. Aako Hudec trefne upozorňuje, „podobné texty dokazujú, že nenávisť vspoločnosti je vecou folklóru apredsudkov, aké dokážu prežiť desaťročia, ba storočia“. Zaujímavé je, že aj keď sa okvír komunite verejne nehovorilo, mala svoje obľúbené podniky vniekoľkých slovenských mestách, ato ešte vdeväťdesiatych rokoch. „V porovnaní sdneškom je to až obdivuhodné,“ zaznieva vúšپ. Autor sa prostredníctvom tejto časti pokúsil predostrieť obrázok udalostí aatmosféry, ktoré viedli až kvražde z12. októbra. Kniha tak môže pomôcť zorientovať sa vpostaveníslovenskej kvír komunity.
Hudec napísal poctivú reportáž plnú detailov zvlastného pozorovania, priamej účasti na viacerých udalostiach spojených svraždou aj samotného zberu výpovedí afaktov. Spovedá rodinu akamarátov obetí, aktivistov, ale takisto politikov, policajtov, ľudí, ktorí na vlastnej koži zažili nenávistné útoky vo verejnom prostredí, či bývalého neonacistu, zktorého sa stal podporovateľ práv menšín. Vďaka Hudecovej komplexnej práci vznikla kniha, ktorá čitateľom vucelenej a prehľadnej verzii približuje nielen samotnú tragickú udalosť ajej zákulisie, ale juaj zasadzuje do kontextu celospoločenského vývoja na Slovensku. Aj pre tieto kvality čítame triler, ktorý sa, bohužiaľ, skutočne odohral, a ktorý vnás vyvoláva silné napätie aemócie.
Na druhej strane, niektoré pasáže, ktoré čitateľom majú priblížiť každodenné životy obetí, hrajú až príliš na citovú strunu amiestami pôsobia ako emotívne reportáže zkomerčných televízií. Hudec, pohybujúci sa vslovenskej kvír komunite, píše, že to pre neho nebolo jednoduché: „Vystúpenie zpozície kamaráta aposun do roly novinára, ktorý hľadá odstup od témy, boli pre mňa pri tvorbe tejto knihy možno najväčšou výzvou.“
Marek Hudec vo svoje knihe úšť spomína aj fakt, že spoločnosť po rôznych útokoch, nielen na kvír komunitu, priskoro zabúda na to, čo sa stalo, avracia sa do istého normálu. „Hoci sa zdalo, že na chvíľu sa nenávistné prejavy stratili, po dvoch týždňoch sa vo verejnom priestore opäť ozývali . Akoby sa ich nedalo zbaviť. Ako žuvačky vo vlasoch.“ Oto dôležitejšia je práca slovenských kvír aktivistov, ktorí neúnavne bojujú za svoje práva.
