��������

Zachytáva príbeh Niny od útleho detstva až po produktívny vek dospelosti, pričom oveľa väčšiu časť rozprávania zaberajú detailné príhody detskej hrdinky počas viacerých letných prázdnin. Formálne sa kniha člení do niekoľkých častí, priestorovo ukotvených nielen priamo v názve kapitoly, ale aj presnou lokalizáciou miesta prostredníctvom súradníc: Opatová nad Váhom, Lakewood Blvd, Naples, Florida; Black River – Matheson, Ontario; Traunstein, Nemecko a napokon, ako inak, Trenčín.

Nina, dcéra Lujzy Eleny a Kamila, vyrastá v deväťdesiatych rokoch v pomerne pokojnom prostredí dediny Opatová nad Váhom. Pomyselnú idylku detstva sprvu narúša len nový vzťah babky Otílie, ktorá sa na dovolenke v Juhoslávii zoznámi s Nemcom Erhardom. To, čo spočiatku emocionálne aj finančne vyzerá ako naplňujúci vzťah, sa onedlho zmení na Otíliino nekonečné písanie znepokojujúcich listov domov na Slovensko. Erhard sa postupne stáva neznesiteľným partnerom, ich vzťah eskaluje do fyzického násilia. Text však smeruje k inej traume. Vražda, ktorú podľa všetkého spáchal Kamil, nie je vysvetliteľná ani ním samotným. Pri letnej návšteve Kanady Kamil zo strachu z trestu opúšťa rodinu. Do chaotickej situácie sčista-jasna vstupuje motív ufa, ktorý sa znenazdajky začne implicitne spájať s vykonaným zabitím.

Najvýraznejšiu úlohu hrá v texte samotné rozprávanie. Rozprávačský štýl Lukáša Cabalu je jednoduchý, prehľadný. Čistú dejovú líniu nerušia odbočky ani pridlhé deskripcie, no, bohužiaľ, neruší ju ani obraznosť. Jeho rozprávačská stratégia vynikajúco funguje približne v troch štvrtinách knihy – v období, kým hlavná hrdinka nezačne dospievať. Prisúdiť naivné uvažovanie detskej hrdinke nie je náročné, prisúdiť ho však tridsaťročnej Nine je už značne problematické. V momente, ako do jej života začínajú vstupovať náročnejšie situácie, mení sa len jej lexika: „Myslím, že sa Peter chodí kdesi kurviť,“ (s. 190) „Musím ísť ešte na magistrát spraviť ten kreténsky rozhovor,“ (s. 190) či „Položil ju na chrbát a vylízal ju s nehou.“ (s. 195) Z jednoduchého rozprávania evokujúceho detské uvažovanie občasný vulgarizmus či zriedkavá sexuálna scéna kričia ako niečo neprístojné a prilepené, navyše, v tretej osobe pozorovateľa. Rozprávanie je celkovo skôr monotónneho charakteru, nevzbudzuje akútnu potrebu čítať ďalej, miestami pôsobí skôr ako vymenúvanie, radenie činností za sebou. Siahnuť po takomto texte môže byť upokojujúce, no zároveň je takéto čítanie na dlhšej ploche textu únavné až nezáživné.

Otázne je aj vyústenie textu. Kniha ako taká vypovedá (alebo sa o to aspoň snaží) o traumatických udalostiach a o tom, aký dosah majú na členov konkrétnej rodiny. Autorský zámer je zreteľný, spracovanie je však nejasné. Ak mal text gradovať smerom k vražde (nedialo sa, vražda sa vyskytne len ako akýsi záhadný motív a navyše aj dosť neskoro), nič tomu nenasvedčuje. Ako zločin prišiel, tak aj odchádza. Všetkých zasiahne, vyvolá však len ďalšie otázky, na ktoré čitateľ nie je schopný hľadať odpovede, čo ho vedie skôr k rezignácii. Ufo vstupuje do textu ako jedna z možností vysvetlenia zločinu, pôsobí však ako náhodne prilepené k hlavnej naratívnej línii, omnoho neuchopiteľnejšie než by sa čitateľsky žiadalo. Zároveň treba spomenúť, že tento motív rozhodne nie je niečím, čo by sa v slovenskej literatúre posledných rokov uchopovalo zvlášť často, ak vôbec. Určitá tajomnosť, ktorú motív života mimo Zeme prináša, posúva Cabalov text na príjemnú hranicu fantastiky. Otázny je však potom charakter celej knihy – tá predsa s týmto žánrom veľa spoločného nemá. Nemusí nevyhnutne ísť o negatívny aspekt, kniha však pôsobí koncepčne nesúrodo, akoby nemala východiskovú pozíciu, z ktorej prehovára na čitateľa.

Najnovšia kniha Lukáša Cabalu síce na okamih prekračuje hranice Trenčína, zároveň sa však do neho navracia s pozitívnym sentimentom domova ako útočiska. Problematika rodinných tráum, ktorú prináša v podobe nezdravého partnerského vzťahu a vraždy, je príliš komplexná a spletitá na to, aby bola len tak pohodená v rámci textu ako niečo nevysvetliteľné a zároveň aj nevysvetlené. Oveľa viac než vyrovnávanie sa s traumatickými udalosťami však kniha predostiera dynamické udalosti vo všeobecnosti, akési návrhy toho, čo všetko sa môže v živote a v rodine udiať, a pritom nemať jasné vysvetlenie. Cabalove postavy zostávajú bez tohto vysvetlenia približne dve desaťročia, čitateľ zostáva bez vysvetlenia poslednú tretinu knihy, potom sa objaví ufo a prijímateľ prichádza k neuspokojivému záveru. Kniha ako taká je však z veľkej časti akýmsi upokojujúcim čítaním úniku z reality do detského sveta letných prázdnin, to je však, bohužiaľ, pre ňu najpríznačnejšie.