��������

Rushdieho román však nemožno označiť za historický, pretože je pretkaný nadprirodzenými javmi (hovoriace zvieratá, lietajúci ľudia a kúzla), ktoré do príbehu vnášajú prvky magického realizmu. Autor prepája historické fakty a postavy s legendami a mýtmi, vďaka čomu si otvára priestor na spracovanie tém a posolstiev s oveľa väčšou voľnosťou, než by mu poskytol žáner historického románu.

Jasnovidectvo, čarodejníctvo a dlhovekosť

Príbeh románu je metarozprávaním: autor v súčasnosti uprostred ruín kráľovského mesta nájde hlinenú nádobu ukrývajúcu stredoveký epos, dielo prorokyne Pampy Kampany, ktoré dopísala tesne pred svojou smrťou vo veku 247 rokov. Podujíma sa jej príbeh prerozprávať tak, aby ho priblížil modernému publiku, pričom podľa neho vynecháva pasáže, ktoré považuje za zbytočné či nudné.

Ako dieťa Pampa Kampana zažije tragédiu, keď sa stane svedkom hromadného upálenia žien zo svojej dediny po tom, čo ich manželia skonali v boji. Jej matka, vidiac horieť svoje priateľky, takisto dobrovoľne vkráča do plameňov a svoju deväťročnú dcéru tak necháva napospas osudu. V malej Pampe Kampane však toto matkino gesto nevyvolá zúfalstvo, ale silný vzdor, ktorý ju privedie k rozhodnutiu plne sa odovzdať životu, odstrániť starobylý zvyk satí a vytvoriť svet, v ktorom sú ženy rovnoprávne s mužmi. V tomto zlomovom okamihu do dieťaťa vstúpi rovnomenná bohyňa, ktorá ju obdarí mimoriadnymi schopnosťami: jasnovidectvom, čarodejníckou mocou a neobyčajne dlhým životom.

Zázračné mesto

Pampa Kampana na niekoľko rokov nachádza útočisko v jaskyni svätca, kde ju neskôr vyhľadajú bratia Hukka a Bukka Sangama, bývalí pastieri, teraz vojaci na úteku. Pampa im dá vrecko so semenami a poverí ich úlohou zasadiť ich na mieste jej zničenej dediny.

Tak sa zo dňa na deň zrodí zázračné mesto. Z ničoho sa vynárajú paláce, chrámy a ľudia, ktorým Pampa šepkaním vdýchne spomienky. Pastieri Hukka a Bukka sa postupne korunujú za kráľov, Pampa sa stáva manželkou najskôr jedného, potom druhého, hoci jej srdce patrí portugalskému obchodníkovi s koňmi, mužovi, ktorý mestu daruje jeho meno: Bisnaga.

Tradícia starovekých mýtov

Rushdieho román sa zvykne označovať za feministický, no už z uvedeného vyplýva, že feministický je len vo svojich vyhláseniach. V jadre zostáva verný tradícii starovekých mýtov, kde síce ženy môžu mať obrovskú, aj nadprirodzenú moc, no tá sa realizuje prostredníctvom mužov a v konečnom dôsledku slúži len ich moci a sláve. Je otázne, prečo autor s priestorom, ktorý si vytvoril odklonením sa od historických faktov, nenaložil slobodnejšie a nevytvoril skutočne silnú ženskú hrdinku, ktorá by sa mohla stať vládkyňou mesta, čo sama vytvorila. Kráľmi namiesto toho urobila náhodných pastierov, ktorí išli okolo jej jaskyne, a tí, v duchu starovekých príbehov, okamžite vedú vojny, upevňujú si postavenie a rozširujú svoju slávu.

Zlatý vek mesta Bisnagy sa v románe spája s náboženskou slobodou, toleranciou a rovnoprávnosťou žien a mužov, no tieto témy zostávajú len v rovine konštatovania. Rushdie sa väčšmi sústreďuje na romantické aféry panovníkov a intrigy medzi rodinnými príslušníkmi než na samotné ideály, ktoré jeho hlavná hrdinka údajne presadzuje. Pampa Kampana je na papieri obdarená nesmiernou mocou, no v skutočnosti je jej vplyv obmedzený len na výber milencov a nemôže zabrániť krviprelievaniu, úpadku mesta ani vlastnému tragickému osudu.

Medzi historickým a fantazijným románom

K problémom románu sa pridáva aj jeho naratívna forma. Rushdie volí suchý, kronikársky spôsob rozprávania, pripomínajúci stredoveké letopisy, ktoré kedysi slúžili na zaznamenanie činov skutočných panovníkov. Lenže zatiaľ čo kroniky nevyžadovali komplexnejšiu štruktúru či naratívnu dynamiku, moderné publikum v príbehu polofiktívnych vládcov zrejme bude očakávať viac než len rad za sebou nasledujúcich udalostí.

Výsledkom je, že Víťazné mesto balansuje medzi historickým a fantazijným románom, no napokon nenapĺňa očakávania ani jedného z týchto žánrov. Ako historická fikcia zlyháva v hĺbke, nevyužíva dostatočne priestor na rozpracovanie spoločenských a politických súvislostí, ktoré by mohli byť nosné. Ako fantazijný príbeh zas neprináša nič nové. Magické prvky síce obklopujú hlavnú hrdinku, no fungujú skôr len v podobe deus ex machina zásahov do deja v momentoch, keď rozprávanie začína viaznuť. Výsledný efekt tak zostáva rozpačitý. Román Víťazné mesto pravdepodobne osloví Rushdieho verných čitateľov a čitateľky, no nové publikum mu zrejme neprinesie.