��������

Nádych klasických ľudových rozprávok podčiarkujú ilustrácie Jany Hrčkovej Stankovianskej. V Jobusovej verzii rozprávok originálne postavy a postavičky prekonávajú prekážky, aby dobrí boli odmenení a tí zlí potrestaní. Autorov hravý jazyk a humor nedovolia jeho príbehom skĺznuť do sentimentu. V prvom príbehu s názvom Ako u mlynára Plevu začalo opäť poriadne fúkať a časovo situovaného do roku 1850 fúka tak, až „mlynárku ešte v mladom veku odfúklo nevedno kam“. (s. 7) A tak potrebuje brigádničku, Justíciu Nepochybnú, ktorú z jej rodnej dediny vyhnal zemepán Štefan Vymletý. Vtipné mená, paradoxy a situačný humor oživujú Jobusove príbehy o spravodlivosti. A hoci sa mlynské koleso zastaví, lebo prestane fúkať a všetci odídu ku konkurencii, k vodným mlynom, u Plevu sa zastaví tajomný zákazník, tajomník Lucius. Pleva nepodpíše zmluvu tradične krvou, „stačí vzorka DNA“ (s. 11), len aby sa mlyn mohol krútiť.

A hoci hladná Justícia napiekla maličký bochník chleba len z pozametanej múky a zvyšok odložila, pani v čiernom, Spravodlivosť alebo Karma či Karmen, jej vysvetlí, že to nemala robiť, lebo sú to ľudské skutky. Karmen sa stará o božie mlyny a dozerá na spravodlivosť. Dohodnú sa, že každý čin Justície sa musí končiť spravodlivo, a tak sa dočká spravodlivosti aj sama.

�������í������ Ako hrnčiarovi Dionýzovi Tehlovi padol vlastný dom na hlavu Justícia príde k hrnčiarovi, ktorému sa zrútil celý dom, lebo používal hlinu zo svojho pozemku. Justícia rozmýšľa, ako spravodlivo odmeniť obetavého a poctivého hrnčiara. Našťastie, hrnčiar Tehla začne páliť tehly, na ktoré netreba až takú kvalitnú hlinu, postaví si nový dom a rozbehne výrobu pálených tehiel. Na druhej strane, spravodlivým trestom sa končia príbehy o garbiarovi a pekárovi Šmakocinkovi, ktorý predával z koláča dieru.

Okrem spravodlivosti sa v knižke odohráva aj príbeh lásky: Justícia stretne Gerharda Frmola, ktorého zemepán Vymletý takisto nespravodlivo vyhodil z práce, ponížil ho, navymýšľal si o ňom „úplné nezmysly“. (s. 45) Gerhard a Justícia dajú dokopy konkurujúcich si sklenárov Puklinu a Prasklinu. Tí dostanú aj veľkú zákazku, keď zemepánovi vietor porozbíja na zámku všetky okná. Spravodlivo sa skončí aj príbeh o lietajúcich kravách a zdutom pastierovi, ktorý získaval peniaze klamstvom. Prišiel aj o kravy aj o nespravodlivo zarobené groše: „A lietajúce kravy? Keď si odfúkli a svojimi plynmi trochu zväčšili ozónovú dieru, pristáli u pastiera, ktorý sa o ne staral s láskou.“ (s. 58) A zemepán sa takisto dočká, Gerhard a Justícia mu zachránia život buchnátmi: „Vtom ho obaja začali búchať po chrbte a zemepán im ukazoval, aby neprestávali, lebo to zrnko nie a nie sa uvoľniť. Tak ho tĺkli a buchnátovali, až z neho všetku zlobu vytĺkli.“ (s. 82) Samozrejme, ako všetky rozprávkové príbehy, aj Jobusove rozprávky sa skončia šťastne, svadbou Gerharda a Justície, ktorí sa dožili spravodlivosti.

Príbehy rámcuje školský výlet z roku 2024, v ktorom žiaci spolu so svojou dejepisárkou navštívia krásny veterný mlyn. Dejepisárku inšpirovala kniha s názvom Ako zemepána Vymletého spravodlivosť zomlela. Deti si pozrú mlyn, pec na vypaľovanie hlinených výrobkov, kožený bič aj pec na koláče a ostatné veci z knihy príbehov. A spravodlivé tresty čakajú aj žiakov z roku 2024, ak sa dobre nesprávajú.

Moderné rozprávky Branislava Jobusa sú poučné, ale nie poučujúce. Humorný jazyk a vtipné situácie odľahčujú ponášky na klasické vidiecke ľudové rozprávky. Knižku zvládnu prečítať čitatelia od deviatich rokov.