ղľáԾ
Gibovej č첹©: protivná, nezabudnuteľná - aj v srbčine.
V prekladateľskom dome Rubigall v Banskej Štiavnici práve vzniká srbská verzia novely č첹© od Ivany Gibovej. Jej prekladateľom je uznávaný literárny vedec a prekladateľ Michal Harpáň, ktorý je novým rezidentom projektu Trojica Air. O tom, ako vníma originálne jazykové gestá Gibovej textu, a aké výzvy mu kladie autorský štýl, sa dozviete v online diskusii s autorkou a prekladateľom, ktorú bude moderovať Monika Nagyová.
Dialóg dvoch osobností z náprotivného slovanského jazykového spektra spojených textom sľubuje podnetné pohľady na tému identity, jazyka aj absurdity každodennosti. Sledujte diskusiu, ktorú zverejníme na našom kanáli v pondelok 7. júlaa nahliadnite do tvorivého procesu, ktorý prebieha za zatvorenými dverami prekladateľskej rezidencie.
TROJICA AIR je od roku 2020 rezidenciou pre prekladateľov a prekladateľky slovenskej literatúry do cudzích jazykov.
Michal Harpáň je literárny vedec, editor, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg, ktorý patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského kultúrneho života v Srbsku. Študoval juhoslovanské literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde od roku 1969 pôsobil ako asistent, neskôr docent, profesor a vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry. Prednášal aj na Filozofickej fakulte Univerzity v Belehrade a na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne. V rokoch 1974 – 1981 pôsobil ako šéfredaktor významného časopisu Nový život. Od roku 2005 bol profesorom slovenskej literatúry a garantom študijného odboru slovenský jazyk a literatúra na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Je autorom kľúčových prác o slovenskej dolnozemskej literatúre ako Priestory imaginácie (1974), Kritické komentáre (1978), Premeny rozprávania (1990), Zápas o identitu (2000), Texty a kontexty (2004), Literárne paradigmy (2004) a ďalších. Zostavil množstvo antológií, napríklad Hlboké koľaje (1988), Rodisko hmiel a výbery z diel slovenských dolnozemských autorov. Michal Harpáň je zároveň aktívnym prekladateľom slovenskej prózy a literárnovednej eseistiky do srbčiny a prispieva tak k obojstrannému kultúrnemu dialógu. Žije a pôsobí v Srbsku.
Ivana Gibová patrí k najvýraznejším autorkám súčasnej slovenskej literatúry. Je absolventkou magisterského štúdia slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Literárne debutovala v roku 2013 zbierkou poviedok Usadenina, ktorá upútala svojím osobitým, ironickým a často provokatívnym štýlom. Nasledovali diela Bordeline (2014), ktoré sa dočkalo aj divadelného spracovania, barbora, boch & katarzia (2016), Eklektik Bastard (2021) a najnovšie č첹© (2023), za ktorú získala Cenu Anasoft litera 2024.
Jej tvorba sa vyznačuje postmoderným uchopením reality, originálnym jazykom a ostrým pohľadom na spoločenské stereotypy. Gibová píše prózu, ktorá sa pohybuje na hrane fikcie a autobiografie, irónie a úprimnosti, absurdity a presnosti. Jej diela boli preložené do niekoľkých jazykov – vrátane nemčiny, angličtiny, srbčiny či hindčiny. Okrem autorskej práce sa zapája aj do kolektívnych projektov, napríklad ako iniciátorka knižnej antológie Mastný muž (2023), kde oslovila jedenásť autorov a autoriek, aby reagovali na jednotnú tému. Gibová je literárny hlas, ktorý sa vymyká kategóriám a neustále prekvapuje novými formami vyjadrenia.
