Speranského rozprávka odkrýva hlboké poznanie troch základných filozofických princípov západnej metafyziky: krásy, pravdy a dobra.
Z tohto pohľadu sa stáva putovanie Ivana Cároviča alegóriou hľadania ich ideálu. Zároveň hra v širšom kontexte ponúka detskému /ale i dospelému/ divákovi silu lásky a priateľstva.
Cárovičova cesta za poznaním je plná nástrah a nebezpečenstiev, čím autor predkladá štvrtú filozofickú dimenziu príbehu: zlo, nenávisť a smrť.
Speranského text je teda z filozofického pohľadu nadčasový. Z pohľadu dramatického je jedným z najlepších textov v literatúre pre bábkové divadlá.
Možnosť osloviť detského i dospelého diváka odrazu bez vytvárania koncepcie, ktorá túto možnosť ponúkne, viedla dramaturgiu divadla k jej realizácii.
Náročný a krásny text v preklade Jozefa Mokoša sme ponúkli mladému /dnes už „ostrieľanému“ a doskami ocenenému/ Kamilovi Žiškovi.
Príjemným prekvapením pre divákov je výtvarné riešenie inscenácie. Oslovili sme bulharskú scénografku Marietu Golomechovú, ktorá svojimi javiskovými víziami ovplyvnila viaceré divadlá v Bulharsku, Srbsku, Maďarsku a veríme, že po jej scénografickom uvedení sa v BBD ju oslovia aj ďalšie slovenské divadlá.
V inscenácii účinkujú hosťujúci herci a celý umelecký súbor.
(Dušan Štauder, umelecký šéf BBD)