��������

V úvode Zmyslokomiksu je nám predstavená postava akejsi vývojárky, ktorá pri menšej nehode v rámci testovania svojho nového VR systému prenikne do svojho tela podstatne intenzívnejšie a haptickejšie, ako by sama chcela. Jej myseľ sa kontinuálne presúva jednotlivými zmyslami, pričom rôzne postavy pripomínajúce známych vedcov (a minimálne jedného psa) jej vysvetľujú ich fungovanie.

Jednoduchá premisa komiksu ponúka veľký priestor na vysvetlenie toho, ako zmysly fungujú a ako sú medzi sebou prepojené (nájdeme mnoho priložených nákresov a diagramov), treba však podotknúť, že rozhodne nejde o jednoduché čítanie. Teoreticky je možné  preletieť komiks za necelú pol hodinu, ale ak chce čitateľ skutočne pochopiť, o čom sa v ňom píše, čo je tu vlastne zobrazené a nakreslené, musí sa na mnohých miestach pristaviť, poriadne sa nad všetkým zamyslieť a niekoľkokrát sa na jednotlivé kresby zahľadieť.

Navyše, na mnohých miestach sú odkazy pod čiarou s vysvetlivkami na konci knihy. Nachádzajú sa v nich informácie o skutočných vedcoch a historických osobnostiach, ktoré slúžili ako inšpirácia pre konkrétne postavy. Žiaľ, nezistil som, bol inšpiráciou pre spomenutého psa. Nachádza sa tam aj niekoľko bližších vysvetlení viacerých pasáží a spresnení. Aj z tohto dôvodu by som odporúčal Zmyslokomiks čítať spoločne s deťmi (rozhodne postupne, po jednotlivých zmysloch). Pri rýchlejšom čítaní som bol na viacerých miestach sám zmätený a informácie zo stránok sa mi spracovávali veľmi ťažko.

Zmyslokomiks má aj príliš veľkú tendenciu niektoré vedecké princípy zjednodušovať. Autor na konci knihy uvádza, že vedecký výskum sa medzičasom posunul ďalej a delenie zmyslov (ako je uvedené v komikse) už nie je presné. Ako príklad môžu poslúžiť chuťové bunky. Komiks uvádza, že existuje aj piata chuť, ktorú vieme rozoznať, konkrétne umami (Glutaman sodný), čo vedecká komunita veľmi dlho nechcela uznať. Na konci knihy sa však dozvedáme, že aj toto delenie je už dnes zastarané a že existuje celá škála chuťových buniek reagujúcich napríklad na oxid uhličitý alebo tuk (čo by vysvetľovalo, prečo sa každý rok idú všetci poskladať zo syrovej sezóny v mekáči). Za mňa je teda škoda, že komiks už s týmito informáciami priamo nepracuje, čo ho v zásade nerobí omnoho aktuálnejším ako už spomínaný seriál Bol raz jeden život.

Kniha má krásnu úpravu. Navonok imituje klasické literárne diela. Predovšetkým však ide o akýsi základný stavebný kameň vedomostí súvisiacich so zmyslami a ich fungovaním. Zoznam odporúčanej literatúry a výskumov na konci knihy vás nasmeruje k ďalším možným zdrojom informácií z tejto oblasti, je však škoda, že celý zoznam obsahuje anglické názvy diel autorov, a to napriek tomu, že niektoré z nich už boli preložené do slovenčiny alebo češtiny. Ich prípadné vyhľadávanie je tak zbytočne zložité a pochybujem, že sa tomu bude venovať každý čitateľ.

Napriek kresbe, ktorá neurazí, nenáročnému príbehu a veľmi peknej vizuálnej stránke knihy má Zmyslokomiks niekoľko obsahových problémov, ktoré síce kvalitu diela nijako výrazne neznižujú, ale predsa len by bolo lepšie, keby tu neboli. Ide však o problém, ktorý vyplýva z práce samotného autora a slúži mu ku cti, že naň i sám upozorňuje. Zmyslokomiks je tak predovšetkým výborným čítaním pre deti. Je to kniha, ktorá je vhodná na spoločné, napríklad večerné čítanie s rodičmi, pričom slúži ako výborný vstup do sveta zmyslov a biológie. V deťoch určite vyvolá zaujímavé otázky a rozprúdi diskusiu, ktorá vás možno donúti začať si o danej téme vyhľadávať ďalšie informácie, a to je samo osebe mimoriadne hodnotné.