��������

Lucy Maud Montgomeryová: Anjel medzi tieňmi

Bratislava, SPN–Mladé letá 2008. Preklad Miroslava Jaurová

Kto z dnešných dievčat, ich mám a starých mám by nepoznal Lucy Maud Montgomeryovú? Jej Anna zo Zeleného domu bola v minulom storočí aspoň taká známa, ako je dnes Harry Potter alebo Shrek. Hoci sa jej príbehy odohrávajú vo viktoriánskej Kanade 19. storočia, oslovia určite aj dnešného čitateľa.

Kniha Anjel medzi tieňmi sa mierne vymyká z autorkinho romantického čítania. Sú totiž veci medzi nebom a zemou (a nemusí to byť len plafón), ktorých existenciu cítime, ale nevieme si ju vysvetliť. Devätnásť príbehov, a či skôr poviedok, lebo dej v nich nie je ohraničený striktným začiatkom a koncom, sa zaoberá práve takýmito zvláštnymi úkazmi a dejmi. Montgomeryovej nie sú cudzie ani ľudské slabosti, ktorých potrestanie stavia do súvislostí, ako keby o nich rozhodol osud.

Rachel je dievča s mimoriadnymi schopnosťami a vďaka nim prežije stretnutie s bytosťami zo záhrobia, ktoré jej naznačia, kde sa skrýva tajomná perla. Davenporta príde varovať jeho dávno mŕtvy brat, aby nepustil dcéru na plavbu loďou, ktorá neskôr tragicky stroskotá. Diakon, zarytý abstinent, nechce dovoliť sobáš svojej dcéry s mladíkom, ktorého raz videl v rozjarenej nálade. Sám si však na seba upletie bič. Amy je mimoriadne schopná fotografka a vďaka tomu odhalí zlodeja peňaženky...

Všetky príbehy majú spoločné znaky: brilantný rozprávačský štýl s bohatým jazykom, verné vykreslenie situácie a nálad, aj to, čomu sa dnes s jemným výsmechom vraví mravné ponaučenie. Montgomeryová má však navyše schopnosť zasadiť do príbehu dramatické tajomno, priam citeľné chvenie vzduchu nad záhadou, čím sa približuje k rozprávačskému talentu Agathy Christie alebo Dorothy Sayersovej. Je to „len" autorka dievčenských príbehov, ale aká kvalitná! Je aj majsterkou dialógu, reprodukovaného rozprávania a opisu, ktorý nikdy nie je samoúčelný. Dnešné autorky, najmä tie slovenské, ktorých slovný balast zahlcuje polovicu diela ničotou, by sa od Montgomeryovej mohli učiť, ako postaviť dobrý, úderný, čitateľa pohlcujúci príbeh.

O pôsobivosť tohto príjemného diela sa pričinila aj prekladateľka Miroslava Jaurová, ktorá využila bohatstvo nášho jazyka a preniesla doňho romantický anglický slovník vo všetkých odtienkoch. Jediné, čo pôsobí rušivo, sú grafické znaky na odlíšenie reprodukovanej priamej reči. Namiesto zaužívaných jednoduchých úvodzoviek použil upravovateľ textu takzvané francúzske úvodzovky, u nás skôr známe z matematiky ako znaky pre väčšie alebo menšie číslo. Neadekvátne veľké znaky pôsobia na stránkach ako vtáčie zobáky.

K tomuto dielku patrí pohodlné kreslo, šálka čaju a dostatok času, aby ste knižku mohli zhltnúť na posedenie.

Martin Grbjar