ղľáԾ
Živá mytológia Bratislavy
Mária Ďuríčková: Bratislavské povesti
Bratislava, SPN – Mladé letá 2004
Ilustrácie Jozef Cesnak
Nedávno zosnulá Mária Ďuríčková (1919-2004) zasvätila práci pre slovenské deti celý svoj život. Napísala mnoho prozaických averšovaných kníh pre deti všetkých vekových kategórií. Znich minimálne Danka aJanka, Guľko Bombuľko, Čo si hračky rozprávali aMájka Tárajka patria do zlatého fondu literatúry, ato nielen slovenskej anielen detskej. Z Ďuríčkovej kníh vyžaruje pokoj adobro, pritom však autorka neskĺza do schematizmu, ale sprevádza mladého čitateľa aj situáciami problematickými anejednoznačnými (nezabudnuteľná je napríklad „deportácia“ mačky Lízy vGuľkovi Bombuľkovi či „zlomyseľné“ poznámky krokodíla a pajáca vknihe Čo si hračky rozprávali).
Mária Ďuríčková sa venovala aj prerozprávaniu slovenských povestí apráve tam pramení inšpirácia pre knihu Bratislavské povesti. Ako rodáčka zo Zvolenskej Slatiny tým urobila pre oživenie bratislavskej mytológie veľmi veľa, podobne ako už pred ňou Karl Benyovszky čisúčasne sňou Rudo Moric. Vdruhej polovici sedemdesiatych rokov napísala Ďuríčková knihy Dunajská kráľovná aPrešporský zvon, ktoré potom spovesťami zknihy Biela húska na Dunaji vyšli spolu pod názvom Dunajské povesti (1996). Po ôsmych rokoch sa vydavateľstvo SPN – Mladé letá rozhodlo vydať knihu pod názvom Bratislavské povesti.
Zdiela na čitateľa dýchne vprvom rade etnicky pestrá minulosť kozmopolitnej Bratislavy. Vystupujú vnej Slovieni, Rimania, Kelti, Turci, Slováci, Maďari, Nemci, Židia, Rómovia i Česi. Potom ho zaujme rôznorodosť žánru – Ďuríčkovej povesti sú raz mýtom, inokedy „ľudovou“ rozprávkou, potom historickou poviedkou. Stretávajú sa vnich fantastické postavy (po prečítaní knihy nemožno pochybovať, že Bratislava mala svojho čerta avodníka) aj historické osobnosti (vynálezca Kempelen, cestovateľ Jetting alebo cisár Jozef). Ešte jedna vec môže pozorného čitateľa zaujať: Ďuríčkovej odolnosť voči dobou požadovanej ideológii, nechuť angažovať sa textom. Cítiť ju azda len zniekoľkých viet Povesti oHusitskom dome, no tým viac si uvedomujeme, že inde bola autorka voči nej imúnna.
Keďže povesť sa spravidla viaže nielen na konkrétne miesto ale aj čas, Ďuríčková do jednotlivých kníh zoradila povesti chronologicky. Vydavateľstvo, ktoré tri pôvodné knihy spojilo do jednej, si však už toľko práce nedalo. Atak pred čitateľom defilujú povesti od najstaršej po najmladšiu vtroch sériách po sebe. Tri Ďuríčkovej knihy si akiste zaslúžia, aby znich vznikla jedna monumentálna, ale do tej by patrilo, obzvlášť vdnešnej vizuálnej ére, aj viac krásnych ilustrácií Jozefa Cesnaka. No a potom aj viac redakčnej práce, aby sa nestalo, že hneď vprvej vete autorského doslovu stojí: „Akiste nikoho neprekvapuje, že vknihe Dunajské povesti je dominantným pojmom Bratislava...“ Nuž, neprekvapuje i prekvapuje, pretože kniha sa teraz volá Bratislavské povesti.
Pavol Rankov
