ղľáԾ
Martin Šiška nie je vyškolený výtvarník ani erudovaný spisovateľ, Zviera zinej planéty je jeho debutom. Pôsobí ako geodet, podobne ako jeho postava.
Na Slovensku nevychádza veľa titulov, vktorých je autorom textu ailustrácií tá istá osoba. Vtomto čísle predstavíme práve takúto autorskú knihu. Prím vnej hrá vzťah človeka apsa. Obaja počujú zvláštnu melódiu amyslia si, že ich vábi zviera zinej planéty.
Autor knihy Martin Šiška nie je vyškolený výtvarník ani erudovaný spisovateľ, Zviera zinej planéty je jeho debutom. Zaujímavosťou je, že Šiška pôsobí ako geodet, podobne ako hlavná postava jeho príbehu.
á첹
Hoci nás príslovie nabáda, aby sme nesúdili knihu podľa obalu, vtomto prípade tak pokojne môžeme urobiť. á첹 totiž plne vyjadruje základnú ideu, naznačuje obsah aj vizuálne kvality diela. Textúra papiera evokuje plátno, podklad, ktorý Martin Šiška použil pre svoje maľované obrázky. Na obálke je zobrazený pes abosé nohy človeka vpyžamových nohaviciach sprísnym geometrickým vzorom.
„Zememerač so psom Emanuelom stáli na prahu dverí. Ibaže tam, kde bývala chodba, boli zrazu schody. Anaspodku schodiska ďalšie dvere – otvorené. Spoza nich prenikala omračujúca žiara. Vykročili. Aod toho momentu už nič nebolo také ako predtým, ale to vtedy ešte netušili. Nechali sa zlákať melódiou neznámej piesne.“
Nohy Zememerača nenaznačujú vykročenie, ale pevne aodhodlane stoja na akomsi rozhraní. Čo je to za krajinu? Na hranici akých svetov sa postavy nachádzajú? Zememerač aEmanuel sú vsadení do oranžovohnedej pokojnej plochy, pred nimi sa však rozprestiera rozvlnená modročierna masa (voda, hory, oblaky?). Tvary terénu, ktorý sa pred nimi otvára, pôsobia objemne,dynamicky azároveň rozhojdane, akoby zhmotňovali lahodnú melódiu. Zememerač aEmanuel stoja na hranici medzi zemou anebom, svetlým atmavým, pevným atekutým.
Na prahu
Knižka je určená deťom od desať rokov, teda takým, ktoré stoja na prahu dospievania. Čitateľ – dieťa vtomto veku začína čeliť vlastným fyzickým aj psychickým zmenám, jeho telo môže pôsobiť trochu disproporčne (napríklad má neprimerane veľké ruky achodidlá podobne ako Zememerač na niektorých ilustráciách). Proces dospievania charakterizuje tiež hľadanie vlastnej identity, osamostatňovanie sa, testovanie svojich schopností, spochybňovanie vlastných rozhodnutí, denné snenie, vyhľadávanie spoločnosti rovesníkov alebo otrochu starších kamarátov. V knihách pre deti nad desať rokov sa obvykle tieto špecifiká tematizujú alebo „zapracúvajú“ do dejovej línie či štylizácie postáv.
Hlavný protagonista Šiškovho príbehu je už dávno dospelý. Napriek tomu občas bojuje sneistotou avydáva sa na iniciačnú cestu do novej životnej etapy. Zememerač sa vnovom svete neocitne okamžite, neprepadne sa doň, ale po dlhom váhaní, schod po schode zostupuje do hĺbky apúšťa sa do nového terénu. Výtvarne je tento moment zachytený výstižne – vidíme Zememerača aEmanuela prechádzať zo známeho, zmapovaného územia (podkladom maľby sú geodetické plány) do neznámej, nepopísanej bielej plochy. Obe postavy sú označené zrkadlovo otočenými začiatočnými písmenami ich mien. Netrúfam si odhadnúť, nakoľko ide ozámer,intuíciu či zásah grafika sohľadom na kompozíciu dvojstrany. Ak sa prikloníme kverzii, že zrkadlenie iniciálok je autorským zámerom, potom ho môžeme interpretovať aj ako metaforu, informáciu, že prechod Zememerača aEmanuela do novej životnej etapy začína vstupom za zrkadlo.
Započúvať sa a vykročiť
Opustiť bezpečie známeho, teplú posteľ aútulnú izbu, si vyžadujeporiadnu dávku odhodlania. Zememerač netušil, aká cesta ho čaká. Váhavo vykročil do tmy, vpapučiach nahmatával každý schod azostupoval čoraz hlbšie. Jeho námaha bola odmenená – schodisko vyústilo na snehobielu pláň. Začal spoznávať krajinu az diaľky, skoro ako vôňa, knemu doliehala jemná melódia. Zememerač sEmanuelom kráčali za piesňou, ale na ilustráciách vidíme, že ich cesta nebola pokojnou prechádzkou. Občas bežali, prepadli sa do sopečného krátera, potom leteli vzduchom, plavili sa na jazere, krútili sa vo vodnom víre, takmer sa utopili vo vodovodnom potrubí, liezli na vysokú horu, nakukli pod povrch zeme, prekonávali priepasť po povrazovom moste, preháňali sa na sánkach.
Zememerač aEmanuel sú vtexte zobrazení zblízka (priamou rečou, introspektívne), ale na ilustráciách sú väčšinou zachytení maličkí, iba vsiluetách na pozadí rozmerných farebných plôch. Vďaka tomu čitateľ môže precítiť oslobodzujúci aradostný pocit túlania sa krajinou, uvedomovania si, že sme súčasťou čohosi väčšieho.
Krajina, ktorou protagonisti putujú, je nestála. Prudko sa vnej mení počasie aj ročné obdobia, rovina ahory, pustatina ales, chaos aporiadok. Niekedy je Zememeračovi aEmanuelovi príjemne votvorenom priestranstve, inokedy sa radšej stiahnu do jaskyne. Občas bedákajú nad stratou domova, vzápätí si však vychutnávajú slobodu tulákov. Raz víťazí rozum, inokedy cit.
Snáhlymi zmenami prostredí sa hravo a vkusne vyrovnali Braňo Matis a Eva Benková, autori grafického spracovania knihy. Hranice niektorých obrázkov sú zadefinované ostro lomom strany, iné neurčito prechodom dostratena, ďalšie majú svoj predvoj vpodobe výraznej kapitálky „vystrihnutej“ zmaľby.
Na ceste
Zememerač aEmanuel sa nechali zvábiť neznámou piesňou, tichým volaním. Túžili nájsť pôvodcu toho volania. Napokon nenašli zviera zinej planéty, ale našli iných hľadajúcich – Indiánku akoňa smenom Vietor. Ako sa vzávere knižky dozvedáme (nie tak pateticky, ako to teraz vyznieva), domnelým zvieraťom zinej planéty je Láska. Aako nám dopovie ilustrácia, kláske patrí aj pes (symbol vernosti) akôň (symbol vášne avytrvalosti).
Čo teda knižka tlmočí tínedžerom? Že stoja na prahu vlastnej cesty. Aže je vporiadku zostúpiť do svojej vnútornej krajiny, spoznávať ju, kráčať (hoci aj so zakopnutiami apádmi), hľadať zdroj tichého volania, aj keď nevieme presne, čo hľadáme. Atiež, že je fajn nekráčať úplne sám. Zememerač mal na svojej ceste sprievodcu. Zo psa Emanuela sa zakrátko stal priateľ, najlepší, akého človek môže mať. Zememerač porozumel jeho reči, začali sa striedať pri ťahaní sánok, tvorivo si pomáhali vzložitých situáciách, mysleli jeden na druhého, jeden druhému pomáhali prekonávať strach. Spolu tiež našli Indiánku, koňa avrátili sa domov.
Čo ďalej sknižkou
Kniha Zviera zinej planéty je poetická, autor využíva metaforický jazyk literárny aj výtvarný, ktorému čitatelia vo veku nad desať rokov už budú rozumieť. Ak nechceme jej melódiu nechať iba doznieť v tichu, môžeme deťom ponúknuť nasledujúce nadväzujúce aktivity.
Pozrieť si dôkladne ilustrácie Martina Šišku amaľby surrealistov (najmä Paul Klee). Spája ich niečo?
Nájsť pieseň kzvoleným ilustráciám. Aká hudba by sa knim hodila? Zvuk ktorých hudobných nástrojov by mohla obsahovať melódia, ktorá na Zememerača aEmanuela pôsobila tak neodolateľne?
Keď pieseň/piesne kzvoleným obrázkom nájdeme, skúsme si ju/ich vypočuť so zatvorenými očami as ceruzkou vruke. Pri počúvaní nechajme ruku voľne kresliť línie, zachytávať kresbou melódiu.
Petra Baďová (1985) pracuje vÚstave literárnej aumeleckej komunikácie FF UKF vNitre. Okrem iných publikácií jej vyšla aj Existenciálna estetika vecí (2016). Zaoberá sa estetikou krajiny, situácií a vecí a dejinami výtvarného umenia.
