��������

Tento biblický príbeh pozná aspoň trochu asi každý z nás. Jozef, jeden z najobľúbenejších synov Jakuba, sa stane predmetom závisti svojich jedenástich bratov, a to sa mu stane osudným. Takmer zomiera, no vďaka súcitu svojho brata Rubena končí ako otrok v Egypte. Mahmúd Darwiš dáva tomuto príbehu vo svojej básni  úplne iný rozmer.

Spev osamelosti, hľadania, putovania

Básnik izraelsko-palestínskeho konfliktu, jedna z vedúcich osobností snáh o územné oslobodenie Palestíny sa znovu objavuje v slovenskom literárnom kontexte, tentoraz však v preklade Burhana Kalaka. Zbierka Akoby som sa radoval je výberom z rôznych Darwišových básnických zbierok a stáva sa zaujímavým prierezom autorovej tvorby. Je spevom osamelosti, hľadania, putovania, ale nájdeme v nej aj básne revolty, ako napríklad Som Jozef spomenutú v úvode. Biblické motívy nie sú pre Darwiša ničím výnimočným, no použitie tohto motívu v sebe nesie náležitú odvahu. Vyhostený a bratskou nenávisťou vykorenený Jozef sa stáva paralelou k vyhosteným obyvateľom Palestíny. Aké trúfalé, aké sofistikované! A aké trefné! Autor predstavuje svoju prirodzenú odvahu, ba až drzosť, otáča tento obraz, v ktorom sa obeť stáva agresorom.

Poézia Mahmuda Darwiša má moc. Prináša neprenosnú autorskú skúsenosť, tvrdú osobnú výpoveď, ponorí vás omnoho hlbšie a úplne inak do problematiky tohto zložitého konfliktu. Darwiš ukazuje na druhú, bolestnú stránku skutočnosti, v ktorej už roky neexistuje ani víťaz, ani porazený. Pretože porazení sú všetci. „Ak je zem ľudstva pre celé ľudstvo, ako tvrdíte / tak kde je teda moja malá chyža a kde som ja? (...) je zem ľudstva pre všetkých ľudí?“ Celým týmto výberom presakuje silný pocit vyhostenia a vykorenenia a zároveň hľadania svojho miesta, ergo seba samého. Z jeho poézie však necítiť nenávisť alebo obviňovanie. Snaží sa o úprimné vyznanie, sprostredkovanie svojej skúsenosti, vlastnú interpretáciu dejín. Je to poézia silnej osobnej, ale aj národnej výpovede tých, čo museli odísť a už nikdy sa nemohli vrátiť. Tých, ktorí týmto odchodom prišli o kúsok seba samého, kúsok svojho vlastného ja. A z tejto prázdnoty vytryskne vlastná nekončiaca odysea.

V ťaživej situácii nestrácať ľudskosť      

Básne sú osadené do krajiny púšte, olivovníkov, čitateľ si vizualizuje mýtickú zasľúbenú zem alebo svätú zem, opradenú mnohými tajomstvami. Tu však nie je zdrojom „mlieka a medu“, ale bolesti a straty, odchodu a smrti. Práve táto mýtická zem akoby pohltila v lyrickom hrdinovi všetko, jeho schopnosť milovať, ale i žiť. Neexistuje žiadna minulosť, neexistuje žiadna budúcnosť, exituje len tu a teraz a nič viac. Neustále putovanie, blúdenie a hľadanie. Vyhostenie Jozefa do Egypta predstavovalo neodvratný osud pre celý izraelský národ, ktorý si neskôr musel prejsť vlastným štyridsaťročným exodom. Tento exodus prežíva aj lyrický subjekt, ale je to exodus smerom von, bez možnosti návratu späť. „ale už som od toľkého cestovania unavený,“ vyhlási v básni Nič sa mi nepáči. Dokonca ani smrť nie je úľavou, pretože znamená večnú existenciu bez vedomia toho, kam patrím.

Darwišove básne sú často označované ako protest songy, no Kalak nám ponúka naozaj odlišný typ výberu jeho tvorby. Dôraz položil skôr na intímnu skúsenosť, autorovu spoveď. Do tejto zbierky zahrnul aj niekoľko intímnych, ľúbostných básní, ktoré sú takisto súčasťou Darwišovej poézie a mnohí ich vnímali ako zradu jeho vlastných cieľov. Autor však chcel ukázať, že aj v ťaživej situácii nestráca ľudskosť, že aj v tej najťažšej životnej situácii môže človek ostať človekom.

Aj v kontexte tohto básnického výberu preto Darwišovu poéziu nemožno považovať len za protest či revoltu. Iste, existencia takýchto básní sa nedá poprieť, no ponúknutý výber ukazuje aj inú, no nie menej dôležitú stránku. Lyrický hrdina túži po mieri, pokoji, chce nájsť svoje miesto vo svete. Odráža teda s istotou autorove postoje, ktorý sa až do konca svojho života snažil o definitívne vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a s mnohými jeho riešeniami nebol spokojný.

Z básní cítiť aj silnú potrebu spolupatričnosti, hľadania ľudskosti a toho, čo nás spája. Najsilnejšie je tento motív stelesnený v básni On je tichý, ja tiež. Dvaja muži, každý iný, zisťujú, že napriek všetkým kultúrnym a spoločenským rozdielom sú si vlastne podobní, vo svojej ľudskosti rovnakí. A to je to, čo nás spája. Všetci chceme byť milovaní, žiť v mieri a slobode, milovať, v pokoji zostarnúť... To, že tento výber vychádza práve dnes, v čase neustáleho rozdeľovania spoločnosti, vojen a strachu, nám môže priniesť nádej. A to nielen v básňach Mahmuda Darwiša, ale v celom jeho živote. On túto nádej nikdy nestratil, nestraťme ju ani my.

Anna Čelko (1989)

Vyštudovala FiF UK v Bratislave, odbor učiteľ­stvo slovenského jazyka a literatúry. Vo svojej diplomovej práci sa veno­vala problematike cyklic­kých prvkov v poézii Mily Haugovej. V súčasnosti pôsobí ako učiteľka na súkromnej strednej škole v Poprade.