ղľáԾ
Kol. autorov: Čaro Trenčianskych Teplíc
Trenčianske Teplice: Oblastná organizácia cestovného ruchu Trenčianske Teplice, 2020
Kto už bol vkúpeľoch Trenčianske Teplice, iste bude so mnou súhlasiť, že také krásne, pokojné ačisté prostredie nájdete na Slovensku iba zriedkavo. Je to miesto, kde sa do súladu dostala príroda sľuďmi, hoci túto idylku čas od času niekto naruší (opolitikoch nechcem písať).
Tento úvod zapríčinila kniha, ktorú mi darovala primátorka Trenčianskych Teplíc Zuzana Frajková Ďurmeková. Už názov knihy Čaro Trenčianskych Teplíc naznačuje, že to nebude obyčajný turistický sprievodca po meste. Akeď si vnej zalistujete, odrazu sa opäť nájdete vkúpeľoch apripomeniete si krásne zážitky, ktoré vám poskytla príroda iarchitektúra mesta. Je to neobyčajná kniha, kde nie je súvislý text, iba prekrásne umelecké fotografické zábery, ktoré nepredstavujú iba predmet záujmu, ale predovšetkým jeho náladu aatmosféru. Spolu sautorom zažívate Trenčianske Teplice vo všetkých ročných obdobiach. Premenlivosť času, zmeny vprírode, zrod ismrť naznačuje vždy iný uhol pohľadu. Kráse prírody zodpovedá rozprávková budova prezliekarne Hamman, postavená vmaurskom slohu, či sochy vparku ana budovách, štýlové kúpeľné domy atď. Fotografie prezrádzajú nielen dobrú znalosť prostredia, profesionálny kumšt, ale aj emocionálny vzťah autorov kprírode akúpeľnému mestečku. Ich pohľad pohládza zachytený moment, vychutnáva jeho vzhľad, pohyb, náladu. Čitateľa, či skôr diváka, núti zastaviť sa, pokochať sa, odpočinúť si, vychutnávať pokoj, ktorý obrazy vyžarujú, aďalej listovať sočakávaním nového poetického zážitku.
Autorka krátkych viet, umiestnených priamo vobraze, pri každom novom námete vystihuje náladu zobrazeného. To nie sú klasické popisky, ale súčasť výtvarnej podoby zachytenej situácie. Napríklad: dve sochy anad nimi veta: „zamyslený včase“, pohľad na celé údolie zahalené do mračien nesie konštatovanie: „drieme šumná deva do bielej zahalená“, posledný pohľad na jesenné kvety (detail icelok) je doplnený slovami: „posledné hody pre čmeliaka“, pri večernom pohľade na tri sochy spravou zdvihnutou rukou sa text humorne pýta: „kto je vinný?“ Malé začiatočné písmená nie sú chybou, lebo tak sú uvedené aj vknihe. Asi naznačujú neukončenosť, trvanie zobrazeného predmetu či javu bez časového obmedzenia. Poetickosť je príznačnou črtou rovnako pre obraz islovo.
Kniha sa skladá zdvoch častí. Vprvej sa nachádzajú zábery priamo zkúpeľov, vdruhej zich bezprostredného okolia. Napríklad na dvojstránke, kde sa na jednej strane nachádza panoramatický pohľad na Kamenné vráta a na druhej detaily kvetov, autorka textu komentuje: „či pozrieš v diaľ, či pod nohy, zkrásy sa ti hlava zatočí“.
Kniha obsahuje dvojjazyčný úvod (je to príhovor primátorky mesta) aresumé, jediným kompaktným umeleckým textom je báseň Kataríny Hudecovej Trenčianske Teplice.
Poetický tón tejto recenzie zodpovedá charakteru menovanej publikácie. Listovaním vnej si čitateľ predlžuje pohodový pobyt vTrenčianskych Tepliciach, ktoré kedysi dávno maďarský spisovateľ Mór Jókai nazval Perlami Karpát.
