ղľáԾ
O vtáčích atlasoch nových i starších, ich vizuálnom prevedení a obsahu nielen pre malých čitateľov píše Petra Baďová.
V rubrike Ilustrovaná kniha si každý mesiac predstavujeme jednu pôvodnú slovenskú publikáciu aprostredníctvom nej aktuálnu tvorbu spisovateľov ailustrátorov pre deti amládež. Atlasy sú špeciálnou kategóriou kníh. Aj bez príbehovej zložky vedia zaujať čitateľov všetkých vekových kategórií apokojne sa môžu stať obľúbenou knihou na čítanie pred spaním. Najnovší Vtáčí atlas 岹ٱľٱ š má na to všetky predpoklady.
Nový, starší, najstarší
Za realizáciou Vtáčieho atlasu stoja Zuzana Mitošinková z vydavateľstva š, ornitológ Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti ailustrátorka Adela Režná. Podarilo sa im vytvoriť knižku, ktorá sa zrejme stane rodinným striebrom mnohých domácich knižníc. Atlas má plátenný chrbát, kovovú razbu písma na obálke, šitú väzbu, lacetkovú záložku, listy „zažltnutej“ farby. Už pri prvom pohľade pôsobí seriózne, naznačuje ambíciu pretrvať. Formátom aj obsahom Vtáčí atlas pripomína svojich predchodcov, ilustrované atlasy Naše vtáky (František Vilček aJán Švec, 1972) a Atlas vtákov (František Vilček aZdeněk Berger, 1984), ktoré vyšli vo viacerých vydaniach vo vydavateľstve Obzor.
Staršie atlasy obsahujú príhovor autora, kapitoly ohniezdení, ochrane, pozorovaní apoznávaní vtákov, užitočné prehľady pobytu vtákov unás, systematické členenie vtáčích druhov, registre slovenských, českých aj latinských názvov. Najnovší Vtáčí atlas číԲ in medias res charakteristikami avyobrazeniami jednotlivých vtákov. Komu sú texty F. Vilčeka (Naše vtáky, Atlas vtákov) aJ. Gúgha (Vtáčí atlas) určené? F. Vilček vobidvoch publikáciách uvádza, že atlasy majú slúžiť pracovníkom ochrany prírody aj žiakom základných škôl aučiteľom. Informačná hutnosť akvantita textov však naznačuje, že hlavným adresátom jeho kníh sú čitatelia snadpriemerným záujmom opoznanie našich operencov. Texty J. Gúgha zaujmú aj deti, ktoré by inak po atlase vtákov nesiahli. Informácie ovýzore, správaní, hlasovom prejave, špecifikách či nárokoch na stravu a bývanie jednotlivých vtáčích druhov sú podané sviežo azapamätateľne. Vzáverečnej časti Vtáčieho atlasu čitateľ nájde odpovede na otázky čo robiť, keď nájdeme zraneného vtáčika alebo zdanlivo opustené mláďa, ako vtáčikom pomáhať celoročne apodobne.
Štruktúra všetkých troch atlasov je podobná – vtáky sú zoradené do skupín, každému druhu je venovaná dvojstrana vstarších atlasoch aväčšinou jedna strana vnovej publikácii. Vstarších atlasoch sú vtáky zoradené podľa tried aradov. Pri používaní publikácií ako kľúča na určovanie druhov sa ukazuje ako praktické zoskupenie vtákov podľa prostredí, vktorých žijú. Nový Vtáčí atlas vtáky systematicky začleňuje do piatich biotopov (lesy, vysokohorské oblasti, polia, lúky apasienky, mokrade, stojaté atečúce vody, obydlia ľudí). Každá oblasť je zreteľne odlíšená farbou a má svoj grafický znak. Biotop ľahko určí aj dieťa arýchlejšie identifikuje pozorované vtáča.
Odfotiť či nakresliť?
Výraznou pomôckou pri určovaní vtáčích druhov je ilustrácia. Ztohto dôvodu sú pri obrázkoch vatlasoch kladené vysoké nároky na vernosť vyobrazenia. Každoročne vychádza niekoľko atlasov vtákov, v ktorých ilustračnú funkciu plnia fotografie. Kvalitne odfotiť vtáčika, ktorý si drží odstup anedôveruje objektívu, si vyžaduje toľko majstrovstva, ako ho nakresliť. Keď si však atlas sfotografiami otvoríme roky či desaťročia po jeho vydaní, snímky pôsobia nedokonalo azastaralo. Kreslené ilustrácie tak rýchlo nestarnú. Umožňujú tiež zobraziť vtáčika znajtypickejšieho pohľadu, vcharakteristickom postoji, bez pozadia, sfragmentom prostredia, vktorom žije.
Ilustrácie Jána Šveca aZdenka Bergera vstarších atlasoch vznikli technikou akvarelu. Ján Švec zobrazoval iba samčekov vtáčích druhov v póze zprofilu (s výnimkou sov), prostredie naznačil minimálne. Ilustrácie Zdenka Bergera zobrazujú samčekov aj samičky (pokiaľ sa líšia tvarom tela alebo sfarbením). Pózy operencov sú menej strnulé, ilustrátor niektoré vtáky zobrazil pri aktivitách (napr. stavanie hniezda, vyberanie semienok zo šišky apod.).
Digitálne ilustrácie Adely Režnej prezentujú vtákov vrôznych situáciách, napríklad pri kŕmení mláďat, lietaní, plávaní, prechádzaní cez cestu apodobne. Kompozície ilustrácií sú dynamickejšie, dvojstrany sú výtvarne riešené ako jeden celok. Obrázky sa vyznačujú maliarskymi kvalitami, kresba je použitá iba na zdôraznenie niektorých detailov, naznačenie smeru rastu pierok, štruktúr.
Nový, novší, najnovší
Spríchodom jesene sa medzi knižnými novinkami objavilo viacerokníh ovtákoch abola by škoda nevenovať im pozornosť. Ide síce oprekladovú literatúru, ale nájdeme vnej vtáky žijúce alebo hniezdiace na území Slovenska. Vtáčí atlas (Gúgh, Režná) si porovnáme spublikáciami ճá (Michel Luchesi, ilustrovala Maud Bihanová, vydavateľstvo Ikar – Stonožka) aMalý atlas vtákov (Pawel a Ewa Pawlakovci, vydavateľstvo Ikar – Stonožka).
Trojica knižiek je určená deťom. Publikácia ճá je ladená didakticky, obsahovo aj formálne pôsobí ako doplnková učebnica biológie pre deti. Časť knižky, ktorá plní funkciu atlasu, je vizuálne presýtená (použitie viacerých fontov, vkladanie textov do farebných polí aimitácií poznámkových blokov, bodkovaný podklad). Ilustrácie vtákov nesú stopy kresliarskeho štýlu manga, tvary sú definované hrubými obrysovými líniami. Väčšina zobrazených operencov má nepomerne zväčšené oči, čím nadobúdajú trochu uniformný výraz.
Malý atlas vtákov je vizuálnou lahôdkou. Kniha má väčší formát, dvadsať lepenkových listov – takéto prevedenie atlasu pre menšie deti veľmi pristane. Najväčšou devízou tejto publikácie sú však originálne ilustrácie. Harmonicky sa tu stretávajú dva autorské rukopisy – jemné realistické akvarelové maľby adominantné textilné koláže kombinované s výšivkou. Je pozoruhodné, ako sa dvojici ilustrátorov podarilo využiť vlastnosti rôznych typov textílií (farebnosť, dezén, hustota tkaniny, strapkanie apod.), pričom zobrazené vtáčiky nestrácajú nič na druhovej rozpoznateľnosti a obrázok dosahuje vysokú výtvarnú úroveň.
Každá zuvedených publikácií má svoje špecifiká. Vtáčí atlas je vizuálne najpokojnejší. Čitateľ nemusí pohľadom preskakovať zjedného miesta na iné, pretože text je umiestnený vsúvislom bloku ailustrácia vtáčika je vždy iba jedna. Trojicu ilustrovaných kníh však aj čosi spája – fakt, že obrázky vtákov pôsobia naozaj živo.
Realisticky presné alebo reálne pravdivé
Pri návšteve prírodovedného múzea sa človeka môže zmocniť zvláštny pocit. Na jednej strane má možnosť prehliadnuť si operencov zblízka, zrôznych uhlov, do najmenšieho detailu, ale na druhej strane ho čosi zvnútra zviera, keď si uvedomí, ako asi vznikali muzeálne exponáty, čím v skutočnosti sú. Vo vitríne vidíme každé vtáčie pierko podobne, ako na naturalistických obrázkoch. Reálne však vtáčiky vnímame inak. Nehybným preparátom chýba plachosť, pohyb, zvuk, živosť.
Ako vybalansovať tenkú hranicu medzi realisticky presným areálne pravdivým vilustrácii? Ak vilustráciách hľadáme presnosť, zachovanie všetkých detailov, môžeme ich porovnávať so zoologickými preparátmi so sklenenými očami. Pravdepodobne by sme vo vitrínach identifikovali všetkých 112 vtáčích druhov z Vtáčieho atlasu, 183 zAtlasu vtákov, 147 zpublikácie Naše vtáky, 35 zknižky ճá, 20 zMalého atlasu vtákov. Ak však na ilustráciách oceňujeme živý výraz, bude lepšie porovnávať obrázky sich živými predobrazmi, ktoré zvedavo cupkajú po okennom parapete, prelietavajú medzi stromami, naháňajú sa, hádajú, dolujú zrniečka zodkvitnutej slnečnice, prehrabávajú hlinu vkvetináčoch, čakajú na vyvesenie kŕmidla.
Na záver
Názov článku je trochu zavádzajúci, pretože cieľom týchto porovnaní nebolo určiť, ktorá knižka ovtákoch je „naj“. Každá znich (a môžeme knim priradiť aj ďalšie, napr. od Miroslava Sanigu) je „naj“, ak nám pomôže pomenovávať – spoznávať – mať viacej rád našich operených krajanov. Alebo ak deťom ukáže cestu kzvieracím priateľom.
Petra Baďová (1985) pracuje vÚstave literárnej aumeleckej komunikácie FF UKF vNitre. Okrem iných publikácií jej vyšla aj Existenciálna estetika vecí (2016).
