ղľáԾ
Frank González-Crussi - ѱ徱íԲ. Stručné dejiny
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2009
Preklad Mária Huttová
Kniha Franka Gonzáleza-Crussiho ѱ徱íԲ zedície Fakty minulosti neponúka len stručný prehľad významných objavov na poli subdisciplín, ktorých cieľom je predĺžiť život človeka, zlepšiť jeho kvalitu, zmierniť jeho pozemské utrpenie. Nie je len oslavou niekoľkých jedincov tvoriacich panteón medicínskych vied. Pútavo rozpráva spletitý príbeh snáh, ľudských omylov, náhod aodborných úspechov. Louisa Pasteura, Roberta Kochs, Wilhelma Conrada Röntgena, Marie Curie Sklodowsku, Alexandra Fleminga, Sigmunda Freuda či objaviteľov DNA ako výnimočné, odborne erudované osobnosti na konci cesty prešliapanej ich predchodcami. Záhada zrodu človeka a tajomstvo jeho skonu tvoria rámec, vktorom deň čo deň bojujú tímy odborníkov. Mozaiku dejín medicíny neustále dopĺňajú nové omyly, ale aj nové úspechy. Mnohé zdnešných poznatkov boli známe už niekoľko storočí bez toho, aby si ľudstvo uvedomilo ich zmysel. Platí to rovnako pre gynekológiu, ako aj pre patológiu. Cesta kobjavom nových liečebných postupov, medikamentov aprístrojov nie je jednoduchá. González-Crussi ukazuje, že voblastiach diagnostiky i terapie môže byť tragická, napínavá, paradoxná, zábavná. Príklady zklinickej praxe, liečebné metódy predchádzajúcich generácii amomentky zo života jednotlivých lekárov aich pacientov túto knihy ozvláštňujú. Dejiny medicíny vpodaní Gonzáleza-Crussiho sú pútavým čítaním nielen pre odborníkov, ale aj pre laickú verejnosť. Obe strany majú spoločný cieľ: byť zdravý. Autor ale nezastiera, že príbeh dejín medicíny, sledujúci tento cieľ, je príbeh diskurzívny. Mnohé medicínske poznatky, ktoré ľudstvo aplikuje vdobrej viere, sa neraz ukážu ako kontraproduktívne. Pred súčasnou medicínou stojí rad etických otázok. Klonovanie buniek, resp. človeka je len jednou, mediálne najznámejšou, znich. Medicínske postupy, ku ktorým vzhliadali generácie našich rodičov snádejou, sa ukazujú ako diskutabilné. Naopak, prístupy, ktoré boli vostatných desaťročiach zavrhnuté, sa javia vnových podmienkach ako revitalizovateľné. Preto sa treba jednostaj vracať kpríbehu dejín medicíny, viesť snimi polemiku, pátrať po možných impulzoch, po nových smeroch výskumu. Lebo len vneutíchajúcej diskusii stými, ako ukazuje posolstvo knihy ѱ徱íԲ. Stručné dejiny, ktorí urobili mnoho omylov, aby ukázali cestu iným, je budúcnosť vedy. Reálna šanca, aby bolo utrpenie miernejšie, život chorých dôstojnejší. Autor je, zdá sa, presvedčený, že objav liekov na aktuálne ne(vy)liečiteľné choroby bude už len dôsledkom tejto diskusie.
Pavol Studený
