ղľáԾ
Takmer ruka vruke sknižkou
Moja ušatá knižka
Ilustrácie Anna Xawery Zyndwalewiczová a Andriej Melnikow
Verše Leo Seidler
Bratislava, SPN - Mladé letá 2004
Edícia s názvom Moja ušatá knižka predstavuje štyri veršované príbehy: Danko aJanko, Neposedný hroch, Stratený slávik a Chorý kocúrik. Ich ušatosť spočíva vo vkusnom, nápaditom avizuálne nápadnom stvárnení všetkých knižiek. Majú totiž tvar malej tašky suchom, aká sa vojde do detskej rúčky. Knižky si akiste okamžite podajú ruku so svojimi malými čitateľmi, ato aj pre vskutku pôsobivé ilustrácie predovšetkým poľskej výtvarníčky Zyndwalewiczovej, ktorá má nevšedný zmysel pre detail, apritom sa vždy asľahkosťou vyhne popisnosti „pri výpočte“ každodenných rekvizít interiéru aexteriéru.
Žiaľ, ilustrácie nie vždy kráčajú ruka vruke sveršami Leo Seidlera. Na jeho veršovaní som si totiž dokonale oprášil azda všetkých desatoro básnického remesla. Autor mi bezo zvyšku pripomenul, čo viem (v horšom prípade tuším) o rýme, rytme, básnickom obraze ao kompozícii. Menej dbá na zhodu hlások aprízvukov, viac pestuje zhodu gramatických tvarov, len výnimočne sa mu podarí šťavnatý rým, keďže neveľmi ctí estetický kánon, ktorý jasne hovorí otom, že zvuková zhoda sa viaže aj na zhodu vrozložení prízvukov, že párnoslabičné slová rýmujemes párnoslabičnými slovami (ženské rýmy) anepárnoslabičné snepárnoslabičnými (mužské rýmy), že pri trojslabičných slovách treba zásadne rýmovať najmenej dve posledné slabiky atď. atď. Ako pars pro toto uvádzam len zopár prehreškov: „záhradu – náhradu, pehavé – meravé, gate – vblate, naštvali – zafŕkali, máme – dáme“. Trochu inou témou sú jazykové chybičky a malé násilnosti: „hnedá srna pred hrochom nie je nikdy istá“, „prepáč, ale je tak krásne, že som išiel pešo!“, „je to so mnou veľmi zle“.
Škoda, lebo inak sú tieto ušaté knihy apríbehy naozaj do ruky, zväčša pôvabné, vtipné anenásilne poučné, najmä Danko aJanko aChorý kocúrik.
Marián Hatala
