��������

Matti Rönkä

Muž s tvárou zabijaka

Bratislava, Ikar 2010

Preklad Peter Kerlik

Hoci na Slovensku začína pribúdať priaznivcov severských detektívok, v poslednom čase najmä vďaka trilógii Stiega Larssona Milénium, napriek tomu som po tejto knihe siahala s istou dávkou nedôvery. Predsa len obľubujem skôr atmosféru starosvetských príbehov Agathy Christie než literárne spracovanú drsnú súčasnosť, navyše na pozadí komplikovaných národnostno-politických vzťahov. Neľutujem však. Vďaka knihe Muž s tvárou zabijaka som sa nielen po prvý raz stretla s pojmom ižorský Fín a dozvedela sa viac o obyvateľoch územia na rusko-fínskych hraniciach, ale zaujal ma aj psychologicky prekreslený portrét protagonistu Viktora. Je to muž dvoch kultúr: narodil sa a vyrastal v Sovietskom zväze ako syn ižorského Fína, v Rusku zostala jeho matka v Sortavale, brat v Moskve a on sám sa vrátil do Fínska. A zrazu je cudzincom tam i tam. Ako takmer legálny podnikateľ sa pohybuje vo svete zločinu, ale i tajných služieb. Usiluje sa vyhnúť obchodu s drogami a hoci má tvár zabijaka – nezabíjať, lenže dokedy?

Prednosťou sú krátke kapitoly a svižný štýl, ktorému pomohol aj preklad Petra Kerlika. Mimochodom, vraj práve pre štýl prirovnávajú autora občas k slávnym americkým detektívkarom Dashiellovi Hammetovi či Raymondovi Chandlerovi. I keď niektoré dejové línie sú až neprehľadne prepletené. Napríklad je Viktor dvojitý agent, alebo spolupracovník KGB a s jej vedomím zároveň priateľ fínskeho policajného vyšetrovateľa? Alebo ako je to so spomienkami na výcvik v armáde, tajnými službami a spoluprácu s organizovaným zločinom na oboch stranách hranice?. Mimoriadne sympaticky pôsobí vykreslenie vzťahu syna k matke a bratovi. S hrdinom Viktorom Kärppom sa naši čitatelia stretnú aj v ďalšom diele, ktoré Peter Kerlik už prekladá pre vydavateľstvo Ikar.

Elena Ťapajová