��������

Podľa Švédskej kráľovskej akadémie si ho zaslúžila najmä „za intenzívnu poetickú prózu, ktorou sa konfrontujú historické traumy a odhaľuje krehkosť ľudského života“. Tieto témy sú prítomné vo všetkých jej dielach, ale výrazne sa prejavujú v románe Kde kvete tráva. Ide o historický román, ktorý sa venuje jednému z najkrvavejších masakrov civilistov v moderných dejinách Južnej Kórey. Masaker v Kwangdžu sa udial 27. mája 1980 a zasiahol životy mnohých rodín na juhu krajiny. Juhokórejská vláda pod zámienkou vyhubenia komunizmu v krajine schválila vojenský zásah na potlačenie nepokojov, ktoré však boli prejavom nesúhlasu s panujúcim diktátorským režimom. Han Kang píše o osudoch ľudí, ktoré sa v onú noc pretli a ktoré masaker naveky poznačil.

Rôzne perspektívy, rozmanité postavy

Príbeh je rozprávaný z perspektív siedmich postáv od spomínaného dňa masakra až po súčasnosť. Pri každej z postáv autorka využíva iný naratívny princíp. V prvej kapitole sú vnútorné monológy chlapca napísané v druhej osobe jednotného čísla, čím Han Kang vťahuje čitateľa priamo do deja. Ide o príbeh stredoškoláka, ktorého v deň masakra postihne tragický koniec. V druhej kapitole sa nám ďalšia postava prihovára zo záhrobia. Duša chlapcovho kamaráta sa drží svojho tela a opisuje, ako je s ním zaobchádzané po smrti na proteste. V tretej kapitole sa dozvedáme, ako fungovala počas autoritatívneho režimu cenzúra a ako jej napriek zákazom vzdorovali umelci. Prostredníctvom štvrtej a piatej kapitoly nám autorka predstavuje rôzne metódy mučenia politických väzňov a ako im fyzické, ale aj psychické násilie doživotne zmenilo život. V šiestej kapitole sa stretávame s matkou, ktorá prišla o svojho mladého syna. Sledujeme, ako narába so žiaľom, ktorý cíti aj po mnohých rokoch. V epilógu sa predstaví spisovateľka, ktorá pracuje na tom, aby vyrozprávala príbehy obetí masakra. Chce ho zviditeľniť a ukázať verejnosti, že nešlo len o čisto politicky nutný zákrok. Všetky príbehy postáv sa prepletajú; tento režim a udalosť zasiahli každú jednu z nich. Kolektívne prežívajú spoločnú traumu. Kedysi spolu stáli v davoch, spojili sa ako jednotlivci, aby bojovali za slobodu, no nakoniec skončili doma sami a s ranami na duši. Nádej sa objaví až ku koncu, prostredníctvom diela, ktoré poukazuje na hrôzy minulosti.

Telá a duše

Jeden z najvýraznejších a najefektnejších prostriedkov, ktorý Han Kang aj v tomto diele používa, je deskripcia tiel a telesnosti. Skôr než ako čitatelia máme možnosť nahliadnuť do duší postáv, stretávame sa s ich telami. Vidíme ich položené na kope – zakrvavené, nahnité a strhané. Extrémne dopodrobna opísanými metódami mučenia či hádzania mŕtvych tiel do nákladiakov autorka upozorňuje na des politických konfliktov. Z nespočetného množstvá tiel, ktoré boli kedysi osobnosťami s ašpiráciami a s vlastnými životmi, sa teraz stala len hnilobná kopa, ktorá štátu zavadzia na smetiskách. (Úvodná časť románu sa odohráva v provinčnom úrade Kwangdžu, kde sa všetky neidentifikované telá skladujú.) Množstvo ľudí, ktorých zabila vlastná armáda, umývajú vysokoškolskí študenti a pripravujú ich, aby si ich prišli vyzdvihnúť vlastné rodiny. Puch začne byť taký silný, že mŕtvoly musia vynášať na dvor. Scénami s telami a fyzickým násilím autorka ukazuje, aká zraniteľná je naša vonkajšia schránka a aké hlboké rany nám trauma dokáže zanechať na duši.

Pamäť a jazyk

Dielo Kde kvete tráva je výrazne politicky ladený román. Han Kang ním vlastnej krajine pripomína, aby nezabudla na svoje utrpenie. V každej kapitole na ploche rôznych príbehoch zobrazuje, ako sa diktatúra snažila potlačiť akýkoľvek verbálny alebo písomný prejav odporu. Či už išlo o vyškrtnutie viac ako dvoch tretín divadelnej hry počas cenzúrneho procesu, alebo o mlátenie študentov za distribúciu obyčajných letákov, režim chcel obmedziť slobodu kórejského ľudu nielen prostredníctvom zbraní, ale aj jazyka. (V príbehu nemenovaného väzňa sa ako nástroj mučenia používa pero.) Spisovateľka však v epilógu zvýrazňuje silu jazyka a pamäti tým, že pripomína strašné udalosti minulosti. Aj vďaka týmto aspektom mnohí v krajine považujú víťazstvo Nobelovej ceny Han Kang za inšpiratívne a dúfajú, že vďaka nemu sa budú aj naďalej rozoznávať protestné hlasy odporu v spoločnosti a ich príbehy.

Han Kang si lyrickosťou a nežnosťou, s ktorými spracováva náročné témy, získala čitateľov po celom svete. Vďaka českému prekladu sa u nás ďalší rok objaví aj jej najnovšie dielo Neloučím se navždy (v origináli We Do Not Part). Verím však, že po obdržaní Nobelovej ceny za literatúru po nej siahnu aj slovenské vydavateľstvá, keďže jej tvorba by určite významne obohatila naše preklady svetovej beletrie.

Diana Pavlíková (1997)
Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v anglickom a španielskom jazyku na FiF UK v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako prekladateľka na voľnej nohe v oblasti audiovizuálneho a literárneho prekladu. Vo voľnom čase sa venuje online knižnému klubu Fabula (@fabulaklub).