ղľáԾ
Bratislava, Tatran 2011
Preklad Ján Kamenistý
Po úspešnom megarománe Piliere zeme britský prozaik Ken Follett voľne nadviazal na niť svojho triumfálneho rozprávania, avšak sodstupom približne stopäťdesiat rokov.
Kým prvý román sa všakovako zvŕtal okolo stavby katedrály arodiny Toma Staviteľa, tentoraz Follett pozmenil epickú štruktúru arozpovedal príbehy štyroch hrdinov, ktorých vdetstve spojila nachvíľu náhoda. Zámerne sú niektoré znich potomkami Toma Staviteľa – Buildera alebo príbuzensky iosudovo spriahnutej šľachty zoShiringu. Už tonie jejedno lineárne zberné riečište napájané potôčikmi, bystrinami, jarkami ariekami rôznej sily a rýchlosti, už je tohustá sieť kanálov medzi štyrmi samostatnými riekami. Autor využil skúsenosti z písania trilerov. Prekva pujúcich zvratov, vždy naposlednú chvíľu pred dosiahnutím očistnej katarzie, je v živote ústredných protagonistov toľko, že byvystačili nacelú mestskú aglomeráciu, takže nikto sapri „vekovitom“ literárnom opuse nudiť nebude. Časový rámec storočnej vojny acyklické morové rany umožnili Follettovi vovhodnom okamihu „zbaviť“ saprotagonistov, ktorí už svoj dejotvorný potenciál vyčerpali, nahradiť ich inými typmi, občas ešte expresívnejšími, aby sa špirály vzostupov a pádov krútili čoraz rýchlejšie adramatickejšie.
Claris, Gwenda, Merthin aRalph pochádzajú zrozličných sociálnych prostredí alebo ich vzájomná, hoci nie vždy cielená, interakcia odstredivou silou vrhá do iných spoločenských skupín. Príbeh múdrej a posamostatnosti túžiacej Claris má vsebe nainfikované znamienko zosudu nášho známeho lekára Jána Jesenia, Gwendin príbeh by sa v mužskom pendante mohol priblížiť kHronského Jozefovi Makovi. Obom však chýba pokora. Kým Claris zosvojho presvedčenia obetuje vlastné šťastie zaprosperitu a záchranu mesta, Gwenda bojuje proti všetkým zablaho svojej rodiny. Bojovnosť zazdar podľa svojich predstáv sú tiež podstatnou črtou charakterov bratov Merthina aRalpha, ichpredstavy osvojom postavení vosvete sú však diametrálne odlišné. V zá verečnom vyznení románu vyhráva nedôveru astrach zdolávajúca láska a práca venovaná celku a vrelatívne pokojnom prístave zakotvia aj tí, ktorí zonoho celku milovali aspoň svojich najbližších. Iný osud vpostupne finalizujúcom astrhujúcom závere postretne vyznávačov sebalásky, sebastrednosti asebeckosti. Spravodlivá odplata akozavŕšenie životných pútí sa má, podľa autorského vyznenia, diať naveky vekov. Follett necháva hriechy vmene lásky k blížnemu svojmu odpustené, ako sa todeje najmä vinterakcii protagonistov kingsbridgeského opátstva amestskej komunity. Zbožnosť sanemeria počtom modlitieb, aleskutkov.
Na veky vekov má znaky súčasného dobrého románu a málokto bude ľutovať čas strávený jeho čítaním. Napínavosť nestráca nasile. Tajomný tieň hľadaného, apredsa schovaného listu, kvôli ktorému sa už vprvých kapitolách diela vraždí, sa počas plynutia času niekoľkokrát pripomenie, niekedy až sfatálnymi následkami, aby sanakoniec rozplynul vhistoricky ostrúhanom zbezvýznamnení. Dejiny nepíšu len králi avladári, alenajmä ľudia hľadajúci apodporujúci lásku, pokrok azmeny smerujúce kukrajšiemu, spokojnejšiemu životu. Tak to je azostane naveky vekov.
