ղľáԾ
Medzi najznámejšie mená, ktoré sa spájajú spripomínaním hrôz holokaustu, jednoznačne treba zaradiť Elieho Wiesela. Wiesel a ďalší preživší, ako Primo Levi č Simon Wiesenthal, patrili k tým, ktorí sa rozhodli svoje desivé zážitky znacistických koncentračných táborov zachovaťvpodobe literárnych diel a pripomínať ich generáciám, ktoré prídu po nich.
Na slovenský knižný trh nedávno pribudol nový životopis Elieho Wiesela Prelomiť mlčanie Josepha Bergera. Táto biografia nie je len porozprávaným životným príbehom človeka, ktorý prežil holokaust, ale aj sondou do toho, čím si mnohí Židia prešli nielen počas druhej svetovej vojny a s akými strasťami sa stretávali aj po jej skončení aporážke nacistického Nemecka.
Elie Wiesel sa narodil vseptembri 1928 v rumunskommeste Sighet. Už vjeho mladosti sa odohralo viacero historických udalostí, ktoré zásadne ovplyvnili jeho život. Vrokoch krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny aj počas nej sa pod kuratelou nacistického Nemecka udialo niekoľko vážnych geografických zmien. Jednou z nich bola aj tzv. Druhá viedenská arbitráž, vdôsledku ktorej časť rumunského územia získalo Maďarsko. Táto zmena sa týkala aj Sighetu ažidovskej komunity, ktorá vňom žila vrátane mladého Elieho Wiesela.
š辱á Nocou
Wiesel vlastné utrpenie opísal vo svojom najznámejšom románe Noc aBerger sa ním do značnej miery inšpiroval. Nie náhodou aj vprvých kapitolách oWieselovej mladosti spomína jeho známe dielo. Autor, rovnako ako Wiesel vrománe, poukazuje na okolnosti začatku deportácií Židov zMaďarska vroku 1944, opisuje ich priebeh vSighete aj to,ako hrozbu vnímalo židovské obyvateľstvo. Zároveň dobre analyzuje to, akým spôsobom otýchto udalostiach písal neskôr samotný Wiesel. Berger vcelej svojej knihe sleduje postoje Elieho Wiesela kfilozofickým otázkam a čtateľa tak sprevádza vnútorným vývojom budúceho nositeľa Nobelovej ceny mieru. Veľký vplyv na jeho postoje mali hrôzy holokaustu, počas ktorého nacisti zavraždili veľkú časť jeho rodiny vrátane mnohých jemu najbližších osôb.
Elie Wiesel prežil nielen peklo tábora Auschwitz-Birkenau, ale aj pochodu smrti. Príchodu spojeneckých síl sa dočkal vkoncentračnom tábore Buchenwald. Na rozdiel od rozšírenej predstavy veľkej časti spoločnosti sa však podpísaním mieru mierové časy vEurópe ešte nezačali. Front prešiel cez rozsiahle územia a milióny ľudí, ktorí boli počas vojny proti svojej vôli vytrhnutí zo svojich domovov aprinútení otrocky pracovať na území nacistického Nemecka, sa po skončení bojov veľakrát nemali kam vrátiť. Berger sleduje, ako sa Wiesel, vtedy dospievajúci mladý muž, musel rozhodnúť, kam pôjde. Oboch jeho rodičov zavraždili nacisti apo skončení vojny si myslel, že podobný osud postihol aj všetky jeho sestry. Berger čtateľovi farbisto opisuje situáciu vEurópe avýzvy, pred ktorými tí, čo prežili holokaust, stáli vobdobí tesne po skončení bojov. Wiesel sa vpovojnových rokoch ocitol vo Francúzsku anásledne vSpojených štátoch amerických. Život vtýchto krajinách zásadne ovplyvnil jeho neskoršiu čnnosť.
Niekoľko rokov po skončení vojny vznikol aj štát Izrael, kde časť preživších hľadala svoj nový domov. Mnohí sa, pochopiteľne, nechceli vrátiť do pôvodných domov a žiť tam, kde často ich najbližší susedia počas vojny participovali na kradnutí židovského majetku a deportáciách do koncentračných táborov. Berger poukazuje na výzvy, pred ktorými stála vznikajúca izraelská spoločnosť, aj na pozíciu preživších vprvých povojnových rokoch vIzraeli, resp. ešte pred jeho vznikom na mandátnych územiach. Tie vtom čase spravovala Veľká Británia. Do boja za nezávislý štát Izrael sa chcel zapojiť aj Elie Wiesel. Nakoniec tak urobil, nie však so zbraňou vruke, ale svojimi textami, vktorých podporoval aktivity spojené sbojom za vznikajúci štát.
Nielen svedok, ale aj kritik
Berger vo svojej knihe dokázal predostrieť čtateľovi mnohé odtiene Wieselovej osobnosti. Jedným z hlavných pohľadov, ktorým Berger Wiesela predstavuje čtateľovi, je ľudskosť azároveň hlboké premýšľanie nad duchovnom. Autor sleduje aj vývoj Wieselovej spisovateľskej dráhy. Okrem šírenia správ pre židovskú komunitu vjidiš sa venoval aj informovaniu ohrôzach holokaustu.
Chcel, aby sa na obete nacistických zločnov nikdy nezabudlo. Jeho román Noc (pôvodne nazvaný Un di velt hot geshvign) vyšiel vroku 1956 adodnes patrí medzi základnú literatúru spomienkového charakteru oholokauste. Wiesel ajeho dielo zásadným spôsobom pomohli ktomu, aby sa vedomie outrpení Židov počas druhej svetovej vojny rozšírilo aj medzi príslušníkov majoritného obyvateľstva. Vprvých rokoch po vojne totiž vEurópeani vo svete vedomie orozsahu vraždenia nebolo také rozšírené ako dnes. Zásadnú úlohu nazmene zohral svojím dielom, ale hlavne prístupom, práve Wiesel. Rozhodol sa totiž vystupovať nielen ako svedok zločnov nacistického Nemecka, ale aj ako hlasný kritik neprávostí, ktoré sa diali vpovojnovom svete. Pamätajúc na to, že veľká časť sveta mlčala, keď boli vraždení Židia, aktívne poukazoval na všetky zločny proti ľudskosti, ato bez ohľadu na to, ktorých politikov sa svojou čnnosťou dotkol. Špecifické postoje zastával Wiesel voč štátu Izrael. Berger vo svojej knihe na viacerých miestach poukazuje na to, aký význam mala pre Wiesela existencia samostatného židovského štátu aako sa staval kjednotlivým krokom rôznych izraelských vlád. Dileme spojenej sIzraelom sa autor knihy venoval vcelej kapitole apredstavuje veľmi zaujímavú sondu do reálií sporov na Blízkom východe, ktorý je, bohužiaľ, stále aktuálny – rovnako ako pred desaťročami.
Wiesel pôsobil aj ako pedagóg – jedným zjeho cieľov bolo predstaviť židovskú kultúru čo najväčšiemu počtu študentov a študentiek. Berger vo svojej knihe uvádza, ako sa Wiesel staval kvzdelávaniu oholokauste. Knihu dopĺňajú okrem mnohých citácií azmienok odkazujúcich na Wieselovo rozsiahle literárne dielo spomienky ľudí, ktorých Elie Wiesel svojou prácou ovplyvnil. Nie náhodou sa mnohí znich zúčastnili jeho prednášok.
Berger však nenapísal hagiografiu, vktorej by Wiesela len ospevoval. Venuje sa napríklad jeho kritickému, aaj kritizovanému, postoju kvznikajúcim adnes už kultovým filmom zobrazujúcim holokaust. Berger sleduje jeho osobnostný vývoj vtejto otázke. Wiesel kritizoval aj filmy ako Schindlerov zoznam č Pianista. Poukazoval na potrebu verného zobrazenia utrpenia Židov akritizoval, že vmnohých filmoch sa tzv. „umelecká licencia“ vnímala pomerne voľne – hlavne vzhľadom na tému daných filmov. Wiesel sa totiž obával, že príliš umelecké zobrazenie vrozpore s krutou realitou koncentračných avyhladzovacích táborov bude mať negatívny dosah a majoritné obyvateľstvo nepochopí hĺbku prežitého utrpenia.
Zoč-voč Reaganovi
Jedným zprojektov, ktorého cieľom bolo pripomínať avarovať pred tým, aby sa niečo také zopakovalo, bola myšlienka múzea holokaustu. Berger sa vknihe viackrát zmieňuje opríprave United States Holocaust Memorial Museum vo Washingtone D.C. Jednou zhlavných postáv, ktorá je spojená so vznikom tohto múzea, je Elie Wiesel. Berger poukazuje na komplikácie, ktoré sprevádzali snahu ovytvorenie múzea a na výzvy, ktorým čelil tím ľudí pracujúcich na jeho dokončení. Vkomisii, ktorá mala na starosti múzeum, sa často stretávali rôzne názory a bolo nutné robiť kompromisy. Vniektorých témach ich však Wiesel nebol ochotný urobiť.
Wieselova odvaha a odhodlanie neuhnúť sa prejavili aj v situácii, keď reagoval na plán amerického prezidenta Ronalda Reagana navštíviť počas svojej cesty v Spolkovej republike Nemecko vojenský cintorín. Na ňom však boli pochovaní nielen príslušníci Wehrmachtu, ale aj jednotiek SS. Kritika Reaganovho plánu prichádzala zviacerých strán, ale bol to práve Wiesel, kto prezidenta priamo vyzval, aby na vojenský cintorín vBitburgu nešiel. Aspravil to vo chvíli, keď zrúk prezidenta dostal Zlatú medailu Kongresu – jedno znajvyšších vyznamenaní Spojených štátov amerických.
Elie Wiesel počas svojho života upozorňoval na potláčanie ľudských práv po celom svete. Usiloval sa oto, aby sa už nikdy nezopakovali zverstvá, ktoré sa udiali počas druhej svetovej vojny. Prijal ako svoju úlohu pripomínať osudy všetkých, ktorí boli zavraždení počasholokaustu. Snažil sa poskytnúť čo najviac informácií avzdelať čo najviac ľudí. Kniha Josepha Bergera Prelomiť mlčanie zobrazuje životnú cestu tohto výnimočného muža, ktorý sa preslávil nielen spisovateľským talentom, ale aj svojím ľudsko-právnym rozmerom, aza celoživotné dielo získal vroku 1986 Nobelovu cenu mieru. Berger vo svojej práci predstavuje Wiesela vcelej komplexnosti anevyhýba sa ani mnohým problematickejším momentom, resp. situáciám, v ktorých Wiesel stál pred dilemami. Vydavateľstvo N Press tak prinieslo pre slovenského čtateľa publikáciu, kde mu predstaví fascinujúci príbeh preživšieho holokaust, ktorý sa rozhodol nemlčať, ale prelomiť mlčanie, keď trpeli iní.
artMartin Posch (1992)
Vyštudoval históriu na FiF UK v Bratislave, absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej vPrahe a na Kingston University v Londýne. Pôsobí v Historickom ústave SAV a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, kde participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií, publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.
