ղľáԾ
Mená známe imenej známe, generačne či tvorivo rôznosmerne vyvinuté – také rôznorodé je zloženie literárnej verejnosti na Slovensku avČechách ataké pestré bolo aj zastúpenie súťažných príspevkov najväčšej československej literárnej súťaže Básne SK/CZ.
Občianskym združením literarnyklub.sk a českým vydavateľstvom Fra každoročne organizovaná súťaž sa dočkala aj svojho 11. ročníka, ktorý sa niesol vpodmienkach spoločensky ajľudsky zložitého, no zato tvorivo plodného roka 2021. Tam, kde sa končí sila človeka, začína sa sila slova, ktorú je niekedy ťažké uchopiť vôľou aešte ťažšie hodnotiť. Napriek tomu bol však odbornou porotou zostavený rebríček desiatich najlepších literárnych počinov za rok 2021. Víťazom hlavnej ceny sa stal Marek Mikuláš so svojím básnickým cyklom Muzikál žuvačiek aružového postkapitalizmu.
Útla, červená, nenápadná
Malá červená knižka. Zpohľadu editora – kritika bez výraznejšej vizuálnej zložky, útla, nenápadná, prostá. Rozporuplná, ato nielen vrámci vonkajšej formy, ale najmä vnútorného obsahu. Hlavným konfliktom zbierky sa stáva očakávanie. Grafická podoba, farby obálky, peritexty, samotné básne… Už pri prvom kontakte sa včloveku bijú protichodné tendencie. Voľba červenej farby pre obálku evokuje energiu, dynamiku, oheň, či dokonca krv. Čitateľ po knižke siaha, lebo ho vizuálne zaujme, no vmomente styku stitulnou stranou prichádza prudký náraz na ceste zmyslového prijímania. Titulná stránka totiž obsahuje len stručnú informáciu „Táto stránka je zámerne ponechaná prázdna“. Vyburcované očakávanie, napäté struny myšlienok sa zrazu nechajú voľne viesť na prúde prázdnoty. Obálka aktivizuje zmysly, ktoré sú následne ponechané napospas vlastnej existencii.
čáԾ
Je náročné abstrahovať prvky, na základe ktorých by sa dali publikované verše vzájomne porovnať, či také, ktorými by sa dala zhodnotiť kvalita súťažných príspevkov. Napriek tomu sa však vrámci jednotlivých príspevkov dajú odpozorovať aspoň spoločné tematické amotivické tendencie. Jednou znich je metamorfizácia prírody, ktorá vrámci vybraných príspevkov úzko súvisí sreflektovaním smrti ako jedinej životnej istoty.
Nie je vsilách žiadneho autora, literáta ani laika vysloviť, či je rebríček zostavený správne. To vkonečnom dôsledku nie je ani žiaduce (tento aspekt „hodnotenia“ zvýrazňuje aj I. Hostová vo svojom predhovore Najlepšie bude citovať). Potreba určiť isté miery hodnotenia bezprostredne súvisí sočakávaním, ktoré čitateľ od poézie má. Vybrané príspevky súťaže Básne SK/CZ však bojkotujú akékoľvek očakávania aprinášajú čistý, skutočný lyrizmus založený na pocitoch, bez patetických zafarbení, niekedy dokonca surový anahý, smiestami zdanlivo až absentujúcou umeleckosťou.
Zpozície čitateľa je často náročné oslobodiť sa od očakávaní, ktoré sa formujú napríklad na základe informácií oautorovi, poznania jeho poetiky či skeptických pocitov, ktoré sa vmladej generácii spájajú sčítaním poézie. Pri čítaní medailónov, ktoré by boli funkčnejšie, keby bola ich forma jednotnejšia, si čitateľ len veľmi ťažko dokáže nevytvoriť ďalší rad očakávaní apredpokladov. Kým pri niektorých poetoch má biografická poznámka charakter informačne nasýtenej referencie bez snahy vopred formovať čitateľov názor, iná zas apriori modifikuje orientáciu poézie, sktorou sa má čitateľ ako príjemca stretnúť. Nevytvorí si čitateľ očakávanie od poézie, ktorej autorka je definovaná ako niekto, kto „Poezii píše, je-li to nezbytně nutné.“? Nie je medailón oJakubovi Lenčéšovi už sám osebe umeleckým textom so zašifrovaným odkazom? Ktovie.
Rod / lišajník / monokultúra
No neunáhlite sa, poézia si nekladie hranice apri jej čítaní sa ani vyjadrené nemusí javiť ako definované.
Vtakomto zmysle treba čítať prúd myšlienok Oľgy Gluštíkovej, ktorý sa ako kruh uzatvára vrealite smrti aživota. Geometricky definovaný tvar kruhu podčiarkuje aj absencia interpunkcie poézie aveľkých začiatočných písmen, čo z prúdu veršov tvorí jeden básnický celok. Autorka sa pohybuje vnapätí medzi akceptáciou smrti ako prirodzeného fenoménu života vchápaní jednotlivca azároveň dáva do súvisu dva kľúčové aspekty aspoločensky akceptované istoty – rodinu asmrť. Vkontexte jej súboru básní – ǻ/ší/DzԴǰܱú – sa slová smrť aživot stávajú akoby synonymnými, pričom cez obraz prírody ako silne akcentovaného motívu (už samotný názov hovorí oprekrývaní fenoménu prírody arodiny – rod ališajník) sa autorka usiluje oslabiť negatíve konotácie spojené srealitou smrti (obrazné pomenovania). Chcela autorka podať osobné svedectvo života alebo vytvoriť zaujímavo spletitý obraz jeho základných fenoménov? Odpoveď na túto otázku ostáva otvorená, no vkontexte prítomného básnického lyrizmu sa autorkine verše javia miestami až priezračne čitateľné.
Básne robábu
Osobitným zjavom zborníka Básne SK/CZ 2021 sa stáva súbor básní Jakuba Lečéša – básne robábu. Očividné je tu narábanie sinterpunkciou, ktorá má funkčný charakter. Zmes zátvoriek, čiarok, dvojbodiek amedzier podčiarkuje pôsobenie rušivej atmosféry, ktoré vychádza zpoetiky samotných veršov. Poézia založená na odvíjaní myšlienok zhmotnených do slov aviet, akoby náhodne pospájaných do graficky rozčlenených aneusporiadaných veršov, ktorých atmosféra sa miestami javí až agresívne nejasná. Čitateľ vsadený in medias res je omamne unášaný na prúde myšlienok, ktoré však nemusia smerovať kspoločnému cieľu (báseň Obrys).
Znového herbára
Kontrastom kzatíchnutej individualite lyrického subjektu sa stáva poézia Filipa Németha. Verše súboru básní Znového herbára sú kvapkou pokoja vbúrke, ktorá sa včitateľovi zmieta vo víre hlasov vhlase iných hlasov, hlásajúcich onehlasnom hlase vhlasnom hlase iných hlasov. Rastlina, žena, pec, autor či mnohobunkový organizmus… Kto je vlastne skutočným lyrickým subjektom?
Ani ryba, ani ryba a ѱá
Poéziou subjektovo vyspelejšou sa stáva aj súbor básní Ani ryba, ani ryba českej poetky Renaty Štěpařovej. Kým pred ňou zaradený súbor básní ѱá Anny Chesil ŘíčDZ sa vyznačuje už vslovenskej literatúre analogicky spracovanou poetikou smrti, prírody ačloveka, vtomto prípade sú verše atmosféricky pokojnejšie. Treba poznamenať, že ak pristupujeme kčítaniu básní zo súboru Ani ryba, ani ryba videálnych podmienkach, bez vopred formulovaných očakávaní, odlišnosti motivované generačným rozdielom medzi autorkou aostatnými poetmi sú napriek tomu vo veršoch čitateľné. Na základe tejto skutočnosti sa iba potvrdzuje zložitosť vytvorenia jednotného hodnotiaceho princípu, keďže aj také zdanlivo triviálne odlišnosti, akými sú jazyk či generačné zaradenie autora, predstavujú osobitosti, ktoré pri hodnotení nemožno prehliadnuť.
íťý Muzikál žuvačiek aružového postkapitalizmu
Vyvrcholením napätia všetkých básní vzborníku je víťazný príspevok Mareka Mikuláša. Tak ako sa otvárali azatvárali rôzne otázky atémy vpredchádzajúcich deviatich príspevkoch, tak sa vrámci posledného napĺňa tá správna poetická tenzia, vďaka ktorej sa zbierka Muzikál žuvačiek aružového postkapitalizmu stala najlepšou vrámci československej poézie. Všetky doterajšie prostriedky, ktoré pôsobili rušivo (akcentovanie symbolu rodiny, otázka mravnosti, erotické motívy, smrť), dokázal Marek Mikuláš spracovať do majstrovského komplexu motívov asymbolov, ktorý vtiahne čitateľa do svojho vnútra anedá mu nadýchnuť sa, až kým svoj dynamický cyklus neuzavrie.
Vyvrcholenie vtomto prípade prichádza vpodobe tradičného vykúpenia, ktorým sa nestáva nič iné ako smrť. Lyrický subjekt muža je vyobrazený vcelej šírke jeho predností, erotické motívy sú imanentne prítomné a vtomto zmysle potvrdzujú postuláty otematickejneohraničenosti poézie. Autor dáva skutočnú podobu všetkým tabuizovaným témam, pričom však táto podoba nie je silená či umelá, ale miestami až desivo reálna. Vrámci maskulínnej poézie publikovanej vzborníku sa vMarekovi Mikulášovi spája patetická láska k žene (u Filipa Németha) skultom tela aerotickými motívmi (uTomáša Vaňka), pričom oproti stratenosti Jakuba Lenčéša tu stojí lyrický subjekt až sebatrýznivo vyrovnaný.
Zamysli sa, čitateľ poézie
ܲǰí Básne SK/CZ 2021 núti zamyslieť sa nad sebou ako nad čitateľom poézie. Vybrané príspevky sú dôkazom, že potenciál modernej slovenskej literatúry nie je ani zďaleka pochopený, ak ostane ovplyvnený očakávaniami formovanými prirodzene včitateľskom vnímaní. So zmenou poézie teda musí prísť aj zmena čitateľa, lebo to, čo sa vpoézii otvára, ak sa oslobodíme od zaužívaných vzorcov ačitateľských návykov, predstavuje novú dimenziu literárneho estetického pôsobenia.
Kol. autorov: Básne SK/CZ
Bratislava: Literárny klub, 2021
