ղľáԾ
Tošikazu Kawaguči: Kým vychladne káva
Preklad: Beata Horná
Bratislava: Lindeni, 2021
Legenda hovorí, že vistom zabudnutom mestečku vJaponsku existuje kaviareň, vktorej sa dá cestovať včase. Môžete sa vnej stretnúť sbývalým milencom, manželom, ktorý stráca pamäť, ale aj s mladšou sestrou, ktorá zomrela. Magická téma románu Kým vychladne káva je čarovnejšia ako príbeh samotný.
Cestovanie včase vliteratúre či filme vždy sprevádzajú presné pravidlá. Vknihe japonského autora Tošikazu Kawagučiho je ich neúrekom. Stretnúť sa môžete len sľuďmi, ktorí kaviareň vtom čase navštívili; na stoličke, ktorá vás prenesie do minulosti, sedí iný hosť amusíte vyčkať, kým odíde na záchod; zdanej stoličky sa počas cesty časom nesmiete pohnúť; musíte dopiť kávu, kým vychladne... a mnohé ďalšie, ktoré cestu znepríjemňujú. Čitateľ je na konci zpribúdajúcich pravidiel už taký unavený, že na čarovné putovanie do minulosti takmer zanevrie. Našťastie, v románe sa nájdu štyria odvážlivci, ktorí sa otravnými zamestnancami kaviarne nenechajú odradiť.
Autor sa snaží čitateľa všetkými štyrmi príbehmi dojať aposkytnúť mu aspoň aký-taký šťastný koniec. Ako najpatetickejší sa javí príbeh snázvom Sestry. Dievčinu menom Hirai opakovane navštevuje mladšia sestra Kumi, ktorá pracuje vrodinnom hoteli vinom meste. Kumi sa celé roky snaží Hirai presvedčiť, aby sa vrátila do rodného mesta aviedla hotel spolu sňou. Rodičia sa sHirai nerozprávajú, pretože sú urazení, že Hirai chce žiť vlastný život mimo domova. Hirai je zneustáleho presviedčania taká otrávená, že sa so sestrou odmieta stretnúť. Keď jedného dňa zistí, že Kumi tragicky zahynula, vráti sa za ňou do minulosti.
„Kumi sa zhlboka nadýchla, ale kým stačila prehovoriť, Hirai ju predbehla: „Dobre, vrátim sa domov.“ (...) „O tomto som vždy snívala,“ zašepkala Kumi, na stôl dopadali jej slzy. (...) „O čom si snívala, Kumi?“ (...) „O tom, že raz budeme hotel viesť spolu,“ odpovedala atvár sa jej rozžiarila úsmevom. Hirai ju ešte nikdy nevidela takú šťastnú.“ (str. 135)
Hirai sa po dojemnom stretnutí vracia domov, vedie hotel ado kaviarne posiela šťastné fotky vrovnošate.
Podobne vzletné vyvrcholenia majú aj dva ďalšie príbehy – muž sAlzheimerom daruje manželke list, vktorom chce, aby ho opustila, keď stratí pamäť; tehotná žena so srdcovou poruchou výnimočne vycestuje do budúcnosti, aby sa stretla so svojou dcérou, pretože vie, že pri pôrode zomrie. Iba príbeh Milenci sa končí otvorene; síce moralistickou pointou, že život máme všetci vo svojich rukách, ale aspoň nie úplne doslovne.
Kawagučiho debutový román vznikol podľa rovnomennej divadelnej hry, čo na ňom cítiť. Jednota miesta – tajomnej kaviarne – je pri dráme výhodou, no románu nepomáha. Zkaviarne čitateľ nikdy neodíde, kontext sa dozvedá zdlhých vysvetľujúcich opisov, ktoré vyčerpávajú. Ak by mal autor odvahu upustiť od divadla, mohol román dopadnúť oveľa lepšie.
Kaviareň Funiculi Funicula sjej urozprávanými anie veľmi zaujímavými zamestnancami vás, bohužiaľ, osvojej magickosti nepresvedčí, ani keď stretnete ducha či pocestujete včase. Román Kým vychladne káva už vôbec.
