��������

Hlavnej postave, polosirote Majtánovi, sa život neuberá práve najšťastnejším smerom. Kostelanski výborne pracuje s postavou outsidera, snaží sa zapadnúť do spoločnosti, no zároveň je permanentne konfrontovaný so svojimi vlastnými zlyhaniami. Už samotný názov knihy má v sebe kus irónie. Hrdina síce chce „sekať dobrotu“, neustále však naráža na prekážky, ktoré mu v tom bránia. Tento aspekt dáva knihe komický, no zároveň trpký tón, efektívne sa tu kombinujú humorné situácie s tragédiou každodenného života.

Kostelanského písanie je spočiatku plné vtipných dialógov a dynamických scén, ktoré pôsobia veľmi realisticky. Čitateľovi poskytuje pohľad na ľudí, ktorí čelia vlastným výzvam a frustráciám, a to všetko bez moralizovania alebo prílišného sentimentu. Humor je tu použitý ako prostriedok na odhalenie určitých spoločenských javov, čím autor vytvára satirický obraz slovenskej dediny. Kostelanski nechce v čitateľovi vyvolať súcit, skôr ho pozýva, aby sa pozrel na nedokonalosti ľudských postáv so zdravým nadhľadom. S preklopením sa do druhej polovice príbehu, zmenou prostredia a nástupom pankáčskeho obdobia hrdinu sa však autorov vtip trochu stráca v množstve opisov rebelantských bitiek. 

Jedným z najpozoruhodnejších prvkov prózy je Kostelanského jazyk. Výrazná hovorová reč, miestami až dialekt, dodáva knihe na autenticite. Jazyk postáv je živý, farebný a plný slovných zvratov, čo vytvára dynamiku medzi protagonistami a zároveň dotvára atmosféru prostredia. Tento štýl písania však môže na niektorých čitateľov pôsobiť ťažkopádne alebo nezvyčajne, najmä ak nie sú zvyknutí na hovorové prvky v literatúre. Pre tých, ktorí ocenia jazykové hry a špecifické slovné prejavy, bude práve tento prvok veľkým lákadlom.

Rôznorodý ansámbel charakterov je tu výrazne štylizovaný, ale zároveň realistický. Kostelanski sa pohybuje medzi skutočným a karikatúrnym stvárnením určitých typov ľudí, čo dodáva novele groteskný tón. Napriek tomu v nich čitateľ môže nájsť kúsky známe z vlastného života. Majtán je vsadený do extrémnych situácií, ktoré mu zároveň poskytujú priestor na premýšľanie o vlastnom živote a úlohe v ňom. Jeho neustále pokusy „sekať dobrotu“ sú obrazom ľudskej túžby po zmene, po lepšom živote, ktorý je však často limitovaný vlastnými schopnosťami a okolnosťami.

V novele dominuje snaha zobraziť každodenný život s jeho tragikomickými prvkami, čo ju robí prístupnou a zároveň myšlienkovo hlbokou. Próza sa dotýka spoločenských tém, ktoré sú relevantné aj pre aktuálne domáce dianie, a sociálnych tém, ako sú chudoba, nezamestnanosť, alkoholizmus, rodinné vzťahy či nedostatok životných príležitostí, a to všetko s istou dávkou humoru a irónie, čím ich Kostelanski nielen zvýrazňuje, ale dodáva im nový rozmer. Nie sú to iba problémy, ktoré by mali čitateľa deprimovať, ale skôr fenomény, ktoré ho nútia premýšľať nad ich podstatou a nad tým, ako sa k nim spoločnosť stavia.

Štruktúrou pomerne jednoduchý, lineárny dej sa tu vďaka neustálemu pohybu postáv stáva dynamickým. Niekedy sa môže zdať, že epizódy nemajú priame prepojenie s hlavnou dejovou líniou, no práve tieto odbočky pridávajú knihe na komplexnosti. Výstavbou prózy čitateľovi ponúka nielen samotný príbeh, ale aj istý pohľad na svet, ktorý je fragmentovaný a neustále sa meniaci.

Záver knihy je otvorený, čo môže čitateľov rozdeľovať. Niektorí môžu oceniť nedopovedanosť a priestor na vlastnú interpretáciu, iní zas môžu očakávať výraznejšie rozuzlenie. Kostelanski tu neponúka jednoduché odpovede ani riešenia, ale skôr kladie otázky a vyvoláva zvedavosť. Novela Sekať dobrotu prináša do súčasnej slovenskej literatúry svieži vietor. Autor v nej úspešne kombinuje regionálny kontext s univerzálnymi témami, groteskný humor s nečakanými zvratmi. Ukazuje, že aj na malých príbehoch sa dajú vystavať veľké témy, ktoré sa dotýkajú každého z nás. Pre čitateľov, ktorí hľadajú v literatúre nielen zábavu, ale aj istú dávku reflexie, je táto kniha výbornou voľbou.