ղľáԾ
Timothy Snyder vo svojej najnovšej knihe prináša intelektuálnu výpravu za podstatou slobody.
Timothy Snyder, americký historik, politický filozof averejný intelektuál globálneho významu sa preslávil knihou Krvavé územie. Európa medzi Hitlerom aStalinom (Bloodlands. Europe between Hitler and Stalin, 2010). Bola preložená do 24 jazykov aSnyder za ňu získal množstvo prestížnych ocenení. Krvavé územie ponúka iný pohľad na európske totality 20. storočia. Nehovorí ozlom Nemecku adobrom Sovietskom zväze (alebo naopak), ale analyzuje masové vraždy spáchané nacistickým a stalinským režimom ako dva aspekty jednej histórie v čase apriestore, kde k nim došlo: medzi Nemeckom a Ruskom, keď tu mali moc Hitler a Stalin.
Nebola to prvá historická kniha T. Snydera, ale táto zneho urobila autora svetového formátu; historika, ktorý búra zabehané interpretačné paradigmy anekompromisne ide po pravde nielen historickej, ale aj, anajmä, politickej. Nasledovali knihy Čierna zem. Holokaust ako história avarovanie (Black Earth. Holocaust as History and Warning, 2015), Cesta do neslobody (The Road to Unfreedom, 2017), Otyranii. Dvadsať ponaučení z 20. storočia, (On Tyranny. Twenty Lessons from the Twentieh century, 2018 ) a Naša nemoc. Ponaučenia oslobode podľa nemocničného denníka (Our Malady. Lessons in Liberty from aHospital Diary, 2020).
Všetky tieto Snyderove knihy sú medzinárodnými bestsellermi, oceňované autoritami, čítané širokou verejnosťou avyšli aj vslovenskom preklade. Ešte spomeniem rozhovor sTony Judtom Thinking the Twentieth Century (2012). Táto kniha prekračuje hranice žánru, je vlastne diskusiou dvoch veľkých mysliteľov 20. storočia. Vyšla včeskom preklade pod názvom Intelektuál ve dvacátém století. Tony Judt v rozhovoru s Timothym Snyderem
Ateraz prichádza kniha slakonickým názvom, ale o to košatejšou myšlienkovou konštrukciou – Dzǻ (On Freedom). Vyšla vroku 2024 amôžeme sa tešiť, že jej preklad (Igor Slobodník) dorazil kslovenskému čitateľstvu naozaj expresne – v priebehu pár mesiacov.
Prelínanie žánrov
Knihu charakterizuje prelínanie žánrov. Hlboké poznania svetovej histórie od čias antiky po súčasnosť, najmä histórie uvažovania oslobode. Autorove akademické úvahy dopĺňajú osobné spomienky, vpečaťujúce zážitky zdetstva, spomienky na milované rockové kapely, reflexie stretnutí spoprednými disidentmi strednej Európy, skúsenosti zprednášok pre väzňov, úvahy nad životom abudúcnosťou vlastných detí... A ešte ktomu všetkému sa celou knihou ako červená niť vinú úvahy osúčasnej vojne v Ukrajine, zážitky zciest na vojnové územia adojmy zo stretnutí sukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ato všetko v pútavom literárnom podaní, ktoré aj znajfilozofickejších úvah oslobode robí čitateľský zážitok.
Ivan Krastev, iný významný verejný intelektuál dnešnej doby, oknihe povedal, že ide o „sčasti hlboko osobné memoáre, sčasti politický manifest, sčasti filozofickú báseň...“
Napriek záhrade rozvetvujúcich sa úvah sa oknihe pokúsim napísať štruktúrovane. Predovšetkým dôležitá poznámka na úvod: Snyder nechápe slobodu iba ako politickú kategóriu: oslobodenie sa od moci, ktorá nám ju berie alebo nás vnej obmedzuje. Nejde mu onegatívnu slobodu – neprítomnosť prekážok na jej presadenie, uplatnenie ažitie, ale o pozitívnu slobodu kniečomu. Vidí ju ako hodnotu nad všetky hodnoty, na ktorej asktorou môže človek vyrásť. Celá kniha je jedným veľkým vyznaním SLOBODE ako najvyššej ľudskej hodnote predstavujúcej podmienku, v ktorej možno uplatniť všetky ostatné.
Vknihe postupne predstavuje avrôznych kontextoch nasvecuje päť originálnych podôb slobody: zvrchovanosť, nepredvídateľnosť, mobilitu, faktickosť asolidaritu.
Leib aKörper
Všetkými kapitolami sa tiahne úvaha inšpirovaná dielom nemeckej filozofky židovského pôvodu Edith Steinovej, (Len krátko spomeniem, že Steinová bola žiačkou Edmunda Husserla, konvertovala na katolícku vieru, vstúpila do kláštora, napriek tomu bola deportovaná a zahynula vplynovej komore. Bola prvá svätorečená židovského pôvodu.) Snydera inšpirovalo ňou zavedené rozlíšenie pojmov – „Leib“ a„Körper“, ktoré dôsledne používa v nemčine. Obe síce označujú „telo“, ale ide odve diametrálne odlišné poňatia tela. Leib je telo, ktoré má aj dušu, je naším sebauvedomením, ale aj rešpektom pre iné Leib, ktoré vnímame ako subjekty podobné nám samotným. Körper je telo, ktoré je objektom (neraz aj fyzickej likvidácie), môže existovať bez nás. Toto odlíšenie používa Snyder aj na rozlíšenie pozitívnej anegatívnej slobody, keď píše: „Tí, ktorí slobodu prezentujú vjej negatívnej podobe, ignorujú, čím sme, ignorujú Leib.“ (s. 40)
Zjednodušene túto komplikovanú konštrukciu vnímam tak, že Leib je človek ako subjekt vzmysle aktérstva, vzmysle slobodného konania, achápanie Körper patrí telu ako objektu. Podľa Snydera musíme pokladať telá iných za subjekty, pretože inak nemôžeme za subjekty pokladať ani samých seba a ak neuspejeme, nemôžeme byť slobodní (s. 62).
Snyder vysvetľuje aj veľmi osobnú inšpiráciu tohto rozlíšenia. Kým sa mu vo Viedni nenarodil syn, bola pre neho nemčina jazykom smrti: jazykom Hitlerovho prejavu na Heldenplatzi, jazykom na bráne do Auschwitzu, nacisti chápali Židov ako Körper, s Leibom sa zaobchádzalo ako sKörper. Körper mu bol vnemčine známejší, menej vnímal Leib. Narodením syna vnemeckom jazykovom prostredí sa nemčina stala jazykom života atela vzmysle Leib.
Podoby slobody
Prvá zpopisovaných podôb slobody – zvrchovanosť – tiež súvisí stelami. Snyder neuvažuje o zvrchovanosti vsúvislosti so štátom, ako je to bežné, ale o osobnej, priam až telesnej (Leib!) zvrchovanosti (s. 68).
Včasti o slobode ako nepredvídateľnosti sa Snyder odvoláva na svoju obľúbenú esej rešpektovaného disidenta Václava Havla – Moc bezmocných. Táto esej bola podľa neho návodom, ako odolať vábeniu neslobody astať sa menej predvídateľným. Havel na základe skúsenosti znormalizácie vČeskoslovensku dospel kpoznaniu, že moderná tyrania nevyžaduje oddanosť, ale predvídateľnosť. Normalizácia vtesnala život do „najpravdepodobnejších stavov“ (s. 80). Ale ak nesloboda znamená predvídateľnosť, sloboda musí obsahovať prvok nepredvídateľnosti.
Havlove názory Snyder konfrontuje sprácami francúzskej filozofky Simone Weilovej (1909 – 1943) aako podobu slobody uvádza „rozmanitosť“, ktorá je „nepokojom transcendencie“.
Ďalšou Snyderovou podobou slobody je mobilita, nielen fyzická, ale aj sociálna a myšlienková. Vtejto časti veľa priestoru venuje kritike americkej spoločnosti, ktorá sa vsúčasnosti vzdialila od ideálu meritokracie (čiže úspešnejší sú múdri, schopní, výkonní, nie tí, ktorí majú konexie, správny pôvod či neférovo získané zásluhy) ako podmienky vzostupnej sociálnej mobility a hovorí o„post-imperiálnej strnulosti“ súčasnej americkej spoločnosti.
Vdobe konšpirácií, hoaxov, alternatívnych faktov,spochybňovania konceptu pravdy a zvestovateľov pokrivených právd je mimoriadne aktuálnou ďalšia podoba slobody – faktickosť. „Ak si chceme osvojiť svet, musíme otestovať sami seba aj svoje presvedčenia. Pravdivosť nie je archaizmom či excentrickosťou, ale životnou nevyhnutnosťou a zdrojom slobody.“ (s. 185) Na okraj pripomínam, že jednou zo zásad prezidentky Zuzany Čaputovej bolo: „názoru musí predchádzať poznanie“. Dnes máme intenzívny pocit, že sme beznádejne obklopení len názormi bez poznania.
Akruh podôb slobody sa uzatvára solidaritou, „pretože nič ztoho, čo potrebujeme, aby sme sa stali slobodnými, vrátane vedomostí, si nedokážeme zabezpečiť sami... sloboda nemôže byť sebecká“ (s. 209).
Dva novotvary – sadopopulizmus a notalitarizmus
Toľko základná kostra úvah o slobode. Dôležité je však vyzdvihnúť množstvo ďalších myšlienok. Napr. Snyder sa hrá so slovami aprichádza sdvoma „neologizmami“, ktoré nemôžem obísť, lebo presne vystihujú niektoré aktuálne javy. Prvým je „sadopopulizmus“. Snyder síce vtejto súvislosti opäť hovorí najmä oamerickej spoločnosti, ale pojmové zrkadlo má všeobecnú platnosť. Podľa neho populizmus ponúka určitú mieru prerozdeľovania, ľudia od štátu dostanú aspoň ni alebo aspoň prísľub niečoho. Sadopopulizmus ponúka už len šou: nespokojnosť voličov tíši tým, že pozornosť nasmeruje na iných, ktorí trpia ešte viac. Inými slovami, sadopopulizmus sa neusiluje zapáčiť rozdávaním zdrojov, ale ponukou relatívneho stupňa bolesti atým, že ako útechu ukazuje prstom na utrpenie iných (s. 159 – 160). Na Slovensku sa takémuto stavu mysle tradične hovorí – ak mne zdochla koza, tak nech susedovi aspoň dve, alebo akademickejšie – relatívna deprivácia. Ak túto emóciu vľuďoch zámerne vyvolávajú apestujú politici, ide oštádium populizmu, ktoré už nič nesľubuje, iba šíri nenávisť.
Ďalším funkčným novotvarom je „notalitarizmus“. Citujúc Adama Michnika Snyder hovorí, že najnebezpečnejší sú tí, ktorí veria v jednu pravdu alebo neveria v žiadne pravdy. Totalitarizmus je náboženská veda alebo vedecké náboženstvo, notalitarizmus je odmietanie existencie akejkoľvek pravdy. Je agnostický votázke hodnôt aj faktov. Notalitaristi nám tiež vnucujú svoju jedinú pravdu, totiž – že žiadne pravdy neexistujú. Oba to/notalitarizmy nás vťahujú do schémy „my“ a „oni“, čo je základný princíp populistickej manipulácie, ktorá vedie khlbokej polarizácii. Snyder posúva túto úvahu ešte ďalej, keď píše: „v totalitarizme veríme, že naša skupina pochopila jedinú správnu pravdu anotalitarizmus nás pozýva, aby sme náš kmeň uprednostnili pred inými kmeňmi, pričom tento krok nie sme povinní nijako odôvodňovať“ (s. 229). Ktomu dodávam, že nás to vedie k politike dvoch proti sebe stojacich identít a čím je ich antagonizmus iracionálnejší, tým sa stáva neprekonateľnejším. Snyder aj v tejto myšlienke poukazuje na nebezpečenstvo hodnotového relativizmu a rezignácie na hľadanie pravdy.
Obdiv k Ukrajincom
Silnou témou, ktorá prechádza celou knihou, je vojna na Ukrajine aSnyderov obrovský obdiv a rešpekt k Ukrajincom brániacim sa pred ruskou agresiou. Podľa neho nám Ukrajinci od roku 2022 kúpili čas na zotavenie sa z covidu a ekonomického kolapsu tým, že bremeno tejto krízy znášajú sami. Je všeobecne známe, že okrem morálnej podpory sa Snyder osobne angažuje aj vmateriálne pomoci Ukrajine. O. i. je iniciátorom zbierky na zakúpenie odmínovacích robotov, ktoré môžu zachrániť ľudské životy apomôcť Ukrajine návrat do normálneho života.
Na záver ešte jeden výstižný citát: „Bez ideálov človek nemôže byť realistom.“ (s. 35) Sám Snyder je stelesnením tohto kréda amerických „otcov zakladateľov“ acelej línie ich nasledovníkov či už vpolitike, alebo vo filozofii. Kniha Dzǻ je aj politickým manifestom, ako povedal Ivan Krastev, manifestom nádeje, že sloboda je možná. Nielen ako sen idealistu, ale aj ako žitá realita.
Oľga Gyárfášová (1957)
Sociologička, výskumníčka avysokoškolská pedagogička. Je tiež zakladajúcou členkou aanalytičkou Inštitútu pre verejné otázky.
