Recenzia
Veronika Čigarská
28.07.2021

O tom, kým (nie) sme...

Halyna Vdovychenko: Sova, ktorá sa chcela stať škovránkom

Ilustrácie: Chrystyna Lukaščuk

Preklad: Michaela Dvoekonko, Valéria Juríčková

Prešov: OZ Slniečkovo, 2020

Halyna Vdovychenko je na slovenskom knižnom trhu pomerne neznáme meno. Ukrajinská novelistka, novinárka aspisovateľka pre deti amládež napísala niekoľko zaujímavých titulov, ktoré boli preložené do viacerých jazykov. Vydavateľstvo Slniečkovo sa rozhodlo priniesť textovo-obrazový naratív Sova, ktorá sa chcela stať škovránkom, rozprávajúci príbeh otom, čo by sa stalo, ak by si zvieratá vo svete vymenili svoje úlohy.

Ovydavateľstve Slniečkovo je známe, že si svoje tituly (či už zdomácej alebo prekladovej tvorby) vyberá precízne. To neplatí len oautoroch, ale aj o ich tematickom zameraní. Orientuje sa totiž na témy celkom neobvyklé, témy, ktoré môžu vspoločnosti vyznieť ako tabu (napr. inakosť, neúplná rodina, smrť, smútok) či témy filozofické (napr. o hľadaní vlastného ja alebostotožnenia sa sním). Inak to nie je ani v diele Sova, ktorá sa chcela stať škovránkom, ktoré vyšlo už vroku 2017 aodva roky neskôr sa dostalo na prestížnu listinu katalógu White Ravens medzinárodnej mníchovskej knižnice, ktorá každoročne oceňuje knihy pre deti amládež zpribližne 50 krajín sveta.

Ústredným problémom príbehu je túžba dvoch zvieracích kamarátov, Sovy aŠkovránka, ktorí žijú vodvoch odlišných svetoch (deň anoc), vyskúšať si, aké je to byť niekým iným či odskúšať si život toho druhého. Dej je zasadený na okraj lesa, vktorom býva sova aškovránok – Sova vstarom dube, Škovránok vhniezdočku vhustej tráve. Autorka cez dva protipólne charaktery vykresľuje príbeh oneobyčajnom priateľstve, ktoré funguje na prelome, resp. zlome dňa. Keď sa deň chýli ku koncu, Škovránok rozpovedá Sove, čo všetko videl azažil počas dňa, na čo Sova zareaguje presvedčením, že život vtme nie je až taký vzrušujúci. Rozhodne sa preto celú noc prespať, aby si vyskúšala, aké je to lietať aobdivovať krásu slnečného dňa. Naopak Škovránok túži zažiť dobrodružstvá, ktoré prináša nočná obloha. Po pokusoch však príde sklamanie, pretože ani jeden znich na to nie je prispôsobený (pre Sovu je denné svetlo nepríjemné, Škovránok sa bojí tmy). Omylom si však obidvaja uvedomia, čo všetko je naich rozdielnych životoch hodnotné, a dospejú kpresvedčeniu, že „pre každého je najlepšie byť samým sebou“. Pre toto tematické členenie môžeme knihu zaradiť do skupiny náučnej alebo skôr motivačnej literatúry pre deti.

Didaktizmus je vtexte miestami integrovaný explicitne, napr. cez opis zvierat: „Pretože ako je známe, Škovránok je ranný vtáčik. Sova zas nočný. Keď je jeden čulý aaktívny, druhý spí. Anaopak.“ Alebo cez poukázanie na rešpektovanie vlastnej osobnosti: „Keď sa dopredu dohodli, čo má každý na mysli, nedochádzalo knedorozumeniam. Pretože nezmeníš to, kým si. Sova ostane Sovou, Škovránok zasa Škovránkom. Atým je každý výnimočný.“ Príbeh možno vnímať aj ako alúziu na spôsob života dospelých ľudí, prikláňajúcich sa kjednému zprotipólov (ranné vtáča/nočná sova), a zároveňna to, že výber jedného znich nie je onič lepší/horší, ak to človeku tak prirodzene vyhovuje. Kniha má preto ambíciu zaujať aj dospelého čitateľa.

Ilustrácie ku knihe vytvorila mladá umelkyňa a spisovateľka Chrystyna Lukaščuk, ktorá sa okrem tvorby pre deti venuje aj úžitkovému dizajnu aarchitektúre. Vilustráciách prevláda kombinácia kresby ceruzou, akvarelu adigitálnej ilustrácie, ktorá je využitá napr. pri multiplikácii objektov.

Netradičné je radenie obrazov, ktoré neraz presahuje stránky knihy. Umelkyňa má tak tendenciu prenášať príbeh mimo rámec vyobrazeného. Ilustrácie na určitých miestach prinášajú aj mimotextové informácie, napr. keď sa Sova zamýšľa, čo robia rôzne typy zvierat počas dňa. To, čo si sova predstavuje, je znázornené vpodobe myšlienkových bublín, vyobrazujúcich rozličné zvieratá, aktívne najmä cez deň. Vilustráciách zároveň badať autorkinu inklináciu ku kombinácii detského aspektu (sova spiaca splyšovými hračkami, žijúca v„domčeku“ v kmeni duba) snaturalistickým stvárnením flóry lesa (čitateľné sú rozmanité typy rastlín akvetov).

Neobyčajnosť ainovatívnosť ilustrácií spočíva aj vrozličnom spôsobe zobrazenia perspektívy,striedania uhlov pohľadu a detailných obrazov, ktoré pripomínajú sekvencie filmového strihu. Prítomný apre detského recipienta sympatický je aj komický aspekt ilustrácií (napr. červíky utekajúce ztaniera pred „nič nevidiacou“ sovou).

Obrazová kniha ukrajinských autoriek, určená pre čitateľov od troch rokov, zaujme jednak obsahovou stránkou (rozvíjajúc tému priateľstva, rozpoznania pravých hodnôt, rešpektovania samého seba či inakosti), prostredníctvom percepčne nevšedných ilustrácií však aj formálnou stránkou.