��������

Franz Werfel: Pieseň o Bernadete, Bratislava, Vydavateľské družstvo LÚČ 2007. Preklad Elena Ťapajová-Hviezdová

  Kniha Pieseň o Bernadete ma sprevádza od detstva a svojsky poznačila isté obdobia môjho života.

  Ako čitateľku ma fascinoval už samotný úvod. Vnímala som ho až filmovo. Autor Franz Werfel v ňom totiž spomína, ako v roku 1940 utekal s manželkou pred fašizmom a niekoľko týždňov sa skrývali vo francúzskom mestečku Lurdy. Tu spoznal príbeh  štrnásťročnej Bernadety Soubirousovej, ktorej sa v tunajšej Massabielskej jaskyni od februára do júla 1858 zjavila opakovane Panna Mária (tento rok si pripomíname 150 výročie) a dozvedel sa aj o zázračných uzdraveniach vodou z prameňa, ktorý tu vytryskol. Rozhodol sa, že ak sa mu podarí dostať zo zúfalého položenia a dosiahnuť spásonosné brehy Ameriky, on- židovský spisovateľ ospieva katolícku sväticu... Stalo sa. Werflovci spolu s Heinrichom Mannom a jeho manželkou sa dostali cez Pyreneje do Španielska a z Portugalska odplávali do USA. Werfel svoj sľub splnil v roku 1941 v Los Angeles knihou Pieseň o Bernadete. O dva roky neskôr tu vznikla jej filmová adaptácia.

  Bol to jeho posledný román, lebo muž, ktorý sa narodil v Prahe, písal po nemecky, hlásil sa k Rakúsku a získal americké štátne občianstvo, v roku 1945 zomrel.

  Mimoriadne úspešné, i keď možno literárne nie najkvalitnejšie, dielo svetoznámeho spisovateľa si našlo po vojne cestu aj na Slovensko. O práva na preklad sa vraj pôvodne uchádzala Hana Zelinová, ale nakoniec ich od  Werflovej vdovy Almy Mahlerovej a jej švédskych právnikov získal môj otec ako vydavateľ a matka ako prekladateľka. V rokoch, ktoré nasledovali, som na to bola hrdá, ale neraz  som to i ľutovala, lebo vtedajší socialistickí kádrováci si na tomto fakte a skutočnosti, že sa moje meno zhoduje s menom prekladateľky, vždy patrične „zgustli “a nezabudli to zdôrazniť ako môj buržoázno-katolícky mínus...

  A teraz trochu štatistiky: V uvoľnenej politickej  atmosfére roku 1968 siahlo po tomto titule vydavateľstvo Tatran, ale „vďaka“ okupácii sa k čitateľom dostal až v roku 1992. O tretie slovenské vydanie sa postaralo vydavateľstvo  Motýľ v roku 1996. Zdá sa však, že čitateľský záujem neustal, lebo v decembri 2007 knihu priniesol na náš trh v štvrtom slovenskom upravenom vydaní LÚČ.

  Možno sa nepatrí komentovať knihu, s ktorou som až natoľko osobne spätá, ale nedá mi. Lebo Pieseň o Bernadete - príbeh z 19. storočia, napísaný očami autora 20. storočia, zaujme vari aj čitateľa v 21. storočí, či je veriaci alebo nie, svojím podtextom, či tým ako Werfel naliehavo oslavuje „Božie tajomstvo a ľudskú svätosť. Bez ohľadu na časy, ktoré sa s posmechom, s hnevom a ľahostajnosťou odvracajú od týchto posledných hodnôt nášho života.“

Elena Ťapajová