Recenzia
Katarína Zitová
04.01.2016

Po vtákoch - Boris Filan

Vydavateľstvo Slovart 2015

„...Boris Filan je neúnavný a bystrý pozorovateľ sveta okolo seba.“

Borisa Filana (1949) netreba nijako zvlášť predstavovať. Dramaturg, scenárista, textár, moderátor, cestovateľ jeokrem iného aj úspešným spisovateľom. Vydal niekoľko románov, poviedkových ibásnických zbierok, doliterárnej podoby spracoval svoje zážitky zciest ajzaujímavé námety zkaždodenného života. Doposlednej spomenutej kategórie patrí ajjeho najnovšia kniha Po vtákoch obsahujúca výber príspevkov z Filanovej rozhlasovej relácie Pálenica iniekoľko útržkovitých postrehov výstižne nazvaných ٱԲí ačí. Hravý názov knihy má pritom ajsvoj pragmatický rozmer: hneď vúvode totiž nájdeme CD sautorovým rozhovorom s veľkým milovníkom aochrancom prírody Miroslavom Sanigom pomenovaný Ovtákoch, všetky ostatné príspevky sú teda vrámci chronológie zaradené po vtákoch.

Jednotlivé texty sanedajú jednoznačne žánrovo definovať, novlastne toani nie jepotrebné. Už naprvý pohľad jezrejmé, že Boris Filan je neúnavný abystrý pozorovateľ sveta okolo seba. Jeho hlboké apodnetné úvahy o živote satotiž odvíjajú odcelkom obyčajných predmetov a udalostí, ktoré väčšinou vkaždodennom zhone veľmi ľahko prehliadneme. Veď, ruku nasrdce: ako často rozmýšľame o zemiakoch, kukurici, príbore, moliach či perfektne našponovanej posteľnej plachte? Týmto veciam síce venujeme časť našej pozornosti, asi však nieviac, než jenevyhnutné. Zato Filan odnich dokáže odvinúť priam existenciálne úvahy, ktoré odhalia čosi netušené o celom ľudskom pokolení. Posvete chodí s doširoka otvorenými očami aako inšpirácia muposlúži čokoľvek: stretnutia so známymi ineznámymi ľuďmi, cesty poSlovensku ajzahraničí, útržky rozhovorov, prečítaná kniha, bežné predmety vdomácnosti... Filan jemimoriadne sčítaný, väčšinu úvah dokladá vedeckými alebo historickými faktami, nie však násilne adidakticky – dotextu ichzakomponúva úplne prirodzene. Jediné, čo môže trochu vyrušovať, jeFilanova digresívnosť – občas je možno až príliš uvraveným rozprávačom, ktorý sanechá strhnúť početnými odbočkami a myšlienkovými asociáciami. Vďaka tomu sa však zasa môžeme dozvedieť niečo iné, rovnako zaujímavé akohlavný predmet rozprávania.

Do Filanových textov sadostáva množstvo ľudí, sktorými sa náhodne stretol. Mimoriadne silný ainšpiratívny jehneď prvý príbeh Šťastný muž – takto sám seba označil nevidiaci Václav sťažkým životným údelom, ktorý autora oslovil vovlaku. Ešte viac než oiných aleFilan prezrádza osebe – nerozpakuje sazveriť čitateľom aj sosvojimi najvnútornejšími pocitmi, ide s kožou natrh. Práve preto nemáme problém prijať jeho úvahy, hoci spočiatku sa môžu zdať dosť neobyčajné. Anakoniec je to možno tá najlepšia cesta, akospoznávať svet okolo nás – cez každodenné zdanlivé drobnosti nám hoFilan ukazuje tak, ako ho bežne nevnímame.