ղľáԾ
Slovenské národné povstanie patrí k najdôležitejším udalostiam našich moderných dejín. Ide ovyvrcholenie aktivity odboja na slovenskom území, ale zároveň oudalosť, ktorú napriek rozpoltenosti slovenskej spoločnosti vdrvivej väčšine vnímame pozitívne. Pohľad na SNP ajeho aktérov je poznačený desiatkami rokov ideologických nánosov arôznych (dez)interpretácií. Jednou znepochybne najlepších kníh venovaných téme povstania je Povstanie bez legiend od Jozefa Jablonického.
Boj opamäť odboja
Boj opamäť sprevádzal dejiny rezistencie už od konca druhej svetovej vojny. Pri spomínaní na výsadok Manganese, ktorému sa Jablonický vo svojom výskume venoval tiež, nájdeme už aj zobdobia tesne po vojne rôzne komentáre, ktoré uvádzajú, aká je škoda, že sa oaktivitách československých vojakov na západe nevie viac. Nie, nešlo osnahu znížiť zásluhy príslušníkov československej zahraničnej armády, ktorí pôsobili na východe, ale aj ovýzvu, aby sa oaktivitách československej rezistencie diskutovalo vcelej šírke.
Udalosti po februári 1948 však boli voči snahe oobjektívne skúmanie československého odboja počas druhej svetovej vojny viac ako nepriateľsky naladené. To sa týkalo aj dejín SNP. Vpäťdesiatych rokoch sa situácia skomplikovala ešte viac – do príprav SNP boli síce komunisti zapojení, ale časť znich bola vtých päťdesiatych rokoch vo väzení a komunistickýrežim sa musel stouto situáciou vyrovnať. Významný prelom vhistorickej spisbe oSNP prišiel všesťdesiatych rokoch minulého storočia. Napriek pretrvávajúcej vláde komunistov vyšli knihy, ktoré zásadne zmenili nazeranie na SNP vodbornej ilaickej rovine. Spomeniem napríklad zbierku dokumentov Slovenské národné povstanie: Dokumenty od Viléma Prečana alebo knihu Zilegality do povstania od Jozefa Jablonického. Poctivá Prečanova aJablonického práca vnímavým čitateľom ukazovala zásadný rozdiel medzi ich poznatkami odejinách odboja na Slovensku aoficiálnym komunistickým výkladom. Komunisti skutočne zohrali svoju úlohu, ale zásadnú úlohu zohrali aj ďalšie zložky rezistencie – napríklad sociálni demokrati, predstavitelia tzv. občianskeho odboja či predstavitelia armády snapojením na odbojové hnutie.
Práve Prečanove aJablonického práce predkladali čitateľovi kontext, vktorom sa jasne ukazovali rôzne limity napr. aj spomienkových prác, čo takisto vyšli vtomto období. Jednou znich, ktorá zásadne ana desaťročia ovplyvnila pohľad majority na SNP, bola kniha Gustáva Husáka Svedectvo oSlovenskom národnom povstaní. Husák vňom prezentuje – presne podľa názvu – svoj pohľad na SNP apodáva isté svedectvo. Napriek ideologickému nánosu táto kniha nie je vyslovene zle napísaná aautor vnej pracuje dokonca sodbornou literatúrou adokumentmi. Zároveň však stále predstavuje subjektívny pohľad priameho aktéra na dané udalosti. Zásadným problémom knihy je však skôr fakt, že Gustáv Husák sa stal vrcholovým politikom normalizačného Československa ačasť historikov poplatných režimu opisovala udalosti SNP vnasledujúcich desaťročiach podľa jeho knihy, resp. jeho výkladu udalostí. Tento postoj zásadne ovplyvnil pohľad verejnosti na odbojové udalosti avmnohom ho pokrivil adevalvoval. Dôsledkom je aj pretrvávanie velebenia Gustáva Husáka časťou verejnosti apolitických predstaviteľov v súčasnosti. Gustáv Husák síce participoval na SNP, ale aktívne pomáhal aj pri komunistickom prevrate vroku 1948 aochotne kolaboroval sokupantmi po okupácii Československa vroku 1968. Niektorí z historikov, ktorí sa téme rezistencie venovali dlhodobo, boli včase jeho vlády perzekvovaní štátnou mocou abolo im znemožňované pokračovať vo výskumnej činnosti. Jedným znich bol aj Jozef Jablonický – autor nielen legendárnej knihy Z ilegality do povstania, ale aj diela Povstanie bez legiend, ktoré len nedávno vyšlo vnovom vydaní vo vydavateľstve N Press.
Odboj a samizdat
Osud knihy Povstanie bez legiend pripomína životný príbeh jedného znajlepších historikov slovenských moderných dejín a,dovolím si povedať, najväčšieho odborníka na Slovenské národné povstanie. Jablonický pôsobil všesťdesiatych rokoch v Historickom ústave SAV apočas svojho výskumu sa rozhodol nevenovať sa len oficiálnej línii výkladu dejín odboja – práve naopak. Vyhľadal avyspovedal mnohých predstaviteľov rezistencie, ktorí nepatrili ku komunistickej vetve odboja, avdanom období žili vústraní. Mnohí znich totiž zažili na vlastnej koži nielen prístup nacistického, resp. ľudáckeho režimu, ale aj prenasledovanie zo strany komunistických orgánov po februári 1948.
Nie dlho po publikovaní Zilegality do povstania začal povahu komunistickej bezpečnosti na „vlastnej koži“ spoznávať aj Jozef Jablonický. Publikáciu, ktorá bola spočiatku vysoko hodnotená, vobdobí nastupujúcej normalizácie kritizovali ako nepresnú ajej autora obviňovali zvyzdvihovania (sic!) aktivít občianskej vetvy rezistencie na Slovensku. Jablonického donútili na odchod zHistorického ústavu SAV aaž do Nežnej revolúcie mu bránili vo výskume avpublikovaní odborných textov. Jablonický sa však, našťastie, rozhodol písať vo forme samizdatu, za čo sú mu mnohí historici venujúci sa obdobiu druhej svetovej vojny vďační. Vďaka jeho výskumu arozhovorom spamätníkmi dokážeme rekonštruovať udalosti, ktoré sa varchívnych prameňoch zachovali len torzovito, atakto môžeme informácie buď doplniť, alebo konfrontovať archívne pramene so spomienkami priamych aktérov udalostí. Jablonického samizdatové diela vyšli po Nežnej revolúcii – venoval sa v nich odboju, ale aj tzv. disentu vČeskoslovensku.
Povstanie bez legiend
Zjeho samizdatovej tvorby pochádza aj kniha Povstanie bez legiend. Tá vyšla pod názvom Povstanie 1944 pôvodne v samizdate a autor text dokončil len rok pred udalosťami Nežnej revolúcie. Povstanie bez legiend, ako znie názov neskôr vydanej knihy, rovnako ako jeho predchodkyňa Zilegality do povstania, predstavujú dodnes neprekonané diela týkajúce sa odboja na Slovensku apríprav ipriebehu Slovenského národného povstania. V dvadsiatich kapitolách sa venuje pre širšiu verejnosť známym, ale aj menej známym udalostiam spojeným soSNP. Na začiatku knihy sa čitateľ dozvie oVojenskom ústredí, ktoré malo zásadný vplyv na vojenské prípravy povstania, ale získa aj informácie oČatlošovom memorande či plánoch Slovenskej národnej rady. Vnasledujúcich kapitolách sa autor venuje situácii na Slovensku vlete 1944 a vyhláseniu stanného práva ľudáckym režimom, ktorý si uvedomoval, že nad slovenským územím stráca kontrolu. Veľkou stratou pre povstalecké velenie bolo, že niekoľko dôležitých posádok sa kSNP nepridalo. Jablonický sa tejto téme venuje, spomína zlyhanie odboja v Bratislave aj dosah toho, že sa kpovstalcom nepridala nitrianska posádka. Jablonický nebuduje mýtus povstalcov, ale prezentuje výsledky poctivej historickej práce. K čitateľovi sa tak dostane text, po ktorého prečítaní pochopí náročnosť organizácie takej rozsiahlej operácie, akou SNP nepochybne bolo, ale aj limity daných príprav amožností, ktoré mali povstalci.
Spomínaných dvadsať kapitol dopĺňajú ďalšie štyri texty. Vjednom znich Jablonický opisuje reálie, vakých vznikalo samizdatové dielo Povstanie 1944. Táto kapitola je zmôjho pohľadu historika rovnako cenná ako Jablonického výskum. Predstavuje totiž svedectvo vedca, ktorý neustúpil zo svojich vedeckých záverov založených na poctivom výskume atrval na svojich výsledkoch aj vkonflikte stotalitnou štátnou mocou. Jednou zosôb, ktorú sa komunistický režim dlhodobo pokúšal zatlačiť do úzadia, bol aj generál Rudolf Viest. Na to mu slúžili rôzne falošné informácie adezinterpretácie spojené sjeho činnosťou. Šírené nepresnosti Jablonický vo svojom texte Za česť generála Viesta uvádza na pravú mieru.
Každá jedna kapitola Jablonického knihy Povstanie bez legiend predstavuje zaujímavý vklad do výskumu dejín rezistencie na slovenskom území. Napriek pozícii, akú jeho dielo dodnes vslovenskej historiografii zastáva, by však podľa môjho názoru bolo vhodné predstaviť čitateľovi aj výsledky posledných dekád slovenskej historiografie. Vmnohých parciálnych témach sa naše poznanie spoločenských reálií na Slovensku vrokoch 1938 – 1945 zásadným spôsobom posunulo ačitateľ by tak získal informácie oďalších publikáciách stouto témou, ktoré by ho mohli zaujímať. Uvedomujem si, že zasahovanie do textu je problematické, ale editorská poznámka napr. vzávere knihy, kde by boli uvedené práce, ktoré nadviazali na Jablonického dielo avmnohom zjeho práce čerpali, by zdôraznili jeho nezastupiteľné miesto vslovenskej historiografii.
Povstanie bez legiend predstavuje výnimočné dielo, ktoré je vslovenskej historiografii vskutku nevídané. Napriek niekoľkým desaťročiam od vzniku publikácie má stále čo povedať, ato aj vďaka tomu, že si SNP pokúšali prisvojiť predstavitelia asi všetkých politických smerov. Realita druhej svetovej vojny však bola podstatne komplikovanejšia, ako si mnohí myslia, ado bojov proti nacistickému Nemecku aľudáckym kolaborantom boli zapojení mnohí;nedá sa pripísať len jednému ideologickému táboru. Vyznať sa vtejto pomerne komplikovanej situácii poznačenej nánosmi desaťročí propagandy môže byť náročné apráve Povstanie bez legiend môže čitateľovi poskytnúť základný prehľad oudalostiach Slovenského národného povstania. Preto by nemala chýbať vknižnici každého, kto sa otému zaujíma.
Tento text vyšiel vspolupráci Knižnej revue aportálu HistoryLab.sk. Ztohto dôvodu nájdete text na obidvoch platformách.
