ղľáԾ
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2012
Preklad Stanislav Vallo
Niet pochýb o tom, že dokument, vktorom saRozprávač prehrabuje, jeplný prekvapení amožno by stálo zato napísať podľa neho román. Táto veta zrománu Umberta Eca Pražský cintorín je súčasťou hryRozprávača-spisovateľa sČitateľom, ktorému saautor prihovára už vúvode, nosamotná veta sa vknihe objaví až nastrane 300, keď je čitateľ už dávno zatúlaný vspleti ulíc, uličiek, tajných chodieb, ba iparížskych podzemných kanálov, vytvárajúcich labyrint príbehu hlavného hrdinu Simoniniho. Veľké Č jevyjadrením toho, že autor kladie čitateľa nasvoju úroveň aprizýva ho dospoluvytvárania tkaniva tejto veľkej historickej fresky. Oaký dokument teda ide?
Sú todenníky možno najväčšieho falzifikátora nasvete, veľkého táraja a tlčhubu, takisto mystifikátora, gurmána, alepredovšetkým veľkého zloducha, ktorý bohatne na výrobe falošných listín – azároveň tým režíruje chod mnohých udalostí, známych zdejepisu Talianska, Francúzska, Nemecka aRuska nakonci 19.storočia. Košatosť knihy akoby nemala hraníc. Zjavujú sanové anové súvislosti, nové anové spojenia, nové anové odhalenia. Všetko, očom sa vknihe píše, sanaozaj stalo, všetky postavy sú známe a ich príbehy zodpovedajú záznamom historikov. Okrem tejhlavnej: Simoniniho. Veľký fabulátor Umberto Eco hovytvoril, aby sapozastavil apouvažoval nadkrutým a zvráteným chodom sveta, kde saakosi vždy lepšie darí zlobe aničote, kdenepravda vždy akosi príliš dlho víťazí nadpravdou. Avytvoril ho apíše oňom ajpreto, že manipulácia ľudí adejín, či ľudí vdejinách, nikde a nikdy neskončila, neustále pokračuje, jeokolo nás – všetci ti juprepáčia, len ťa prinej nesmú verejne pristihnúť. Umberto Eco ajpreto svoju literárnu manipuláciu s veľkou dávkou fantázie priamo zverejňuje – aje ztoho strhujúci, aj keď chvíľami predsa lentrochu zdĺhavý, veľkolepý, bravúrny román.
Afigliarsky sa ktomu priznáva vetou: Ktosi miraz povedal, že veľkí románopisci vosvojich postavách vždy opisujú samých seba. No súd autora nadvlastnou postavou jejednoznačný. Nezaslúži si žiť. Ajpreto srovnakou precíznosťou, sakou opisoval receptúry bohatých jedál, skvelé pochúťky adelikatesy, zverejňuje aopisuje prípravu bomby, ktorú má hlavný hrdina nastražiť vstokách podParížom. Nevyznám sa vo výbušninách, nosom presvedčený – vrámci hryRozprávača aČitateľa – že návod nazostrojenie nálože apríprava najej odpálenie vsebe určite obsahuje presne tú potrebnú a zámernú chybu, ktorá Simoniniho znesie zosveta: bude toposledné menu vjeho živote.
V slovenskom preklade knihy Pražský cintorín doautorsko-čitateľskej hryvstupuje aj ďalší hráč s veľkým písmenom na začiatku slova: Prekladateľ. Už dávno som vpreloženom texte nečítal takú lahodnú, voňavú, bohatú, no zároveň presnú aobraznú slovenčinu, akú docelého textu svojím prekladom priniesol avdýchol Stanislav Vallo. Vystihol vňom každý detail anezabudol ani na všetky ostatné bujné kypriny (citát zjeho vety) tohto výnimočného románu.
