Heslo humanistických vzdelancov ad fontes, znamenajúce návrat k prameňom, kládlo dôraz na priamy kontakt so zdrojmi informácií a nespoliehanie sa len na interpretáciu povolanými, či samovyvolenými vykladačmi dejín.
Táto otázka je práve dnes vysoko aktuálna. Knižný trh je (a platí to rovnako aj o internetových portáloch) zaplavený brakovými, často až diletantskými prácami, ktoré sa usilujú podať „alternatívny“, „utajený“, či „práve objavený“, „profesionálnymi historikmi úmyselne zatajovaný“ výklad dejín. Tieto práce stoja na nekritickom prístupe k dejinám, nezvládnutí metodológie a interpretácie, no a predovšetkým na absolútnej neznalosti dobových prameňov. Práve tie sú pritom alfou a omegou písania o dejinách.
Prvý kompletný preklad
Vydavateľstvo Perfekt dlhodobo publikuje práce venované slovenským dejinám. V roku 2014 prišlo s mimoriadne podnetným nápadom publikovania základných prameňov k slovenským (v prípade starších dejín uhorským) dejinám. Po Kronike Jána z Turca (2014) sa objavil ako druhý zväzok najdôležitejší prameň uhorských stredovekých dejín – takzvaná Viedenská maľovaná kronika. Významné časti tejto práce síce vyšli v slovenskom preklade Júliusa Sopka v edícii Kroniky vo vydavateľstve Rak, no terajšia edícia je prvým kompletným prekladom tohto kronikárskeho diela do slovenčiny. Zvyšné časti preložila historička Tünde Lengyelová a o úvodnú štúdiu o kronike sa zaslúžil profesor Ján Lukačka. Tak, ako v prípade Kroniky Jána z Turca, aj Viedenská maľovaná kronika vyšla vo faksimile edícii, a čitatelia tak majú jedinečnú možnosť vziať do rúk kroniku aj s jej originálnym latinským textom. Navyše, ako už prezrádza samotný názov kroniky, jej zachovaný rukopis z druhej polovice 14. storočia bol zhotovený s desiatkami prekrásnych miniatúr tvoriacich samostatnú vrstvu tohto historického prameňa.
Zrekonštruovať informácie
Viedenská maľovaná kronika tvorí jednu z dvoch zachovaných verzií takzvanej Kronikárskej kompozície štrnásteho storočia – teda hlavného naračného prameňa k najstarším uhorským dejinám. Druhou skupinou sú rukopisy sledujúce takzvanú Budinskú kroniku. Viedenská maľovaná kronika dostala svoj názov podľa miesta jej zachovania. Jej vznik sa prevažne datuje medzi roky 1358 – 1370 a za autora textu sa považuje Marek z Káltu, hoci pre nedostatok prameňov to nemožno jednoznačne dokázať. Nepochybne však vznikla na dvore uhorských Anjouovcov, čo dokladá aj bohatá ilustračná časť kroniky. Jej finálna verzia pochádza teda z dvora uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého (1342 – 1380), no usiluje sa podať dejiny Uhrov a Uhorska od počiatkov až do autorovej prítomnosti. Je pravdepodobné, že kronikár vychádzal zo starších predlôh a že najstaršie pasáže sledovali tradíciu zachovanú v takzvanej Najstaršej uhorskej kronike, ktorá sa dodnes už nedochovala. Práve preto sú viacerí historici kritickí a vyjadrujú vážne pochybnosti nad poznávacou hodnotou kroniky pre najstaršie obdobie uhorských dejín. Pre nedostatok iných naratívnych prameňov k uhorským dejinám 11. a 12. storočia nemožno však Viedenskú maľovanú kroniku jednoznačne zavrhnúť. Skôr ide o to dokázať interpretovať a zrekonštruovať informácie v nej zachytené v komparácii s inými prameňmi, ako napríklad s listinami, listami či kronikami pochádzajúcimi z okolitých krajín. Snahu o objektivitu deklaruje aj úvod do kroniky, kde autor píše: „pustil som sa do tejto kroniky...zozbieral som to zo starých kroník, vypísal odtiaľ, čo je pravda, a v každom prípade som spochybnil, čo je falošné“.
Treba ju vedieť č&ܳٱ;ٲť
Viedenská maľovaná kronika je výnimočná aj vďaka svojej vizuálnej stránke. Desiatky miniatúr ponúkajú autentický pohľad do skriptória umelca 14. storočia, sú vzácnym prameňom k dobovej móde či architektúre. Poskytujú tiež cenné informácie ku genealógii uhorských šľachtických rodov, k štátnej symbolike uhorského štátu či k predstavám, aké mali umelci a literáti anjouovskej doby o svojich dejinách a predchodcoch. Kronika napríklad poskytuje aj najstaršie (aj keď vysoko idealizované) zobrazenie bratislavského hradu.
Návrat k prameňom, teda ich vydávanie v moderných príťažlivých edíciách je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako priviesť mladú generáciu k čítaniu a poznaniu svojej histórie. Zároveň dáva možnosť byť v priamom kontakte s našimi dejinami, zamyslieť sa nad pôvodným textom a vytvoriť si vlastný názor na historické udalosti. Pre odborníkov ide o dôležitý text tvoriaci základ uvažovania o našich najstarších dejinách, pre laických čitateľov zase o príťažlivé, poučné a často prekvapivo zábavné čítanie. Čitateľ sa dozvie rozmanité informácie prezentované vo forme anekdot: ako pohanskí starí Maďari dobýjali Európu pomocou Božej milosti (!); ako odvážni Bratislavčania prevŕtali lode cisárskej armáde kotviacej na brehu Dunaja; či ako vyzeralo naplánovanie a vykonanie atentátu na kráľovský pár v polovici 14. storočia. „Viedenská maľovaná kronika ani po viac ako 650 rokoch od jej vzniku nestratila nič zo svojej neobyčajnej krásy,“ uzatvára v predslove Ján Lukačka. Stačí len vedieť, ako ju č&ܳٱ;ٲť a ako správne dzDZ辱ť, čo nám chce DZ岹ť.
Dušan Zupka
