ղľáԾ
Ľudovít Hološka
Reč obrazu
Senica, RECO 2008
Profesor Ľudovít Hološka vštrnástich analýzach tejto publikácie rozoberá tvorbu autorov, ktorých diela sú ukryté vdepozitároch Slovenskej národnej galérie.Záujemcovi osúčasné výtvarné dianie približuje popredné osobnosti slovenského výtvarného života. Jednotlivé state pôvodne odzneli ako cyklus prednášok na pôde SNG, kde ich moderoval historik umenia Ľubomír Podušel, aich cieľom bolo otvoriť depozitár asprístupniť menej známe diela popredných slovenských maliarskych osobností. Knižka, ktorá takto vznikla, môže byť výzvou na dialóg ovnímaní moderného výtvarného umenia azároveň poslúži na základné osvetlenie niektorých aspektov jeho histórie. Je to fundovaný pokus výtvarníka apedagóga poukázať, čo je na jednotlivých slovenských umelcoch svojské, čo ho na nich zaujalo už vmladosti, včasoch vlastného výtvarného formovania. Zaujímavo pritom poukazuje na celoeurópske súvislosti tvorby jednotlivých autorov: ako vysvitá zjeho pozorných, do histórie zachádzajúcich interpretácií, slovenskí maliari netvorili vprovinčnej izolovanosti, ale školili sa priamo vcentrách európskeho výtvarného diania. Atak sa vich dielach stretla slovenská skutočnosť smoderným európskym chápaním výtvarného prejavu as modernými postupmi maľby. Keď sa tieto dva faktory prepojili vpozornej optike školeného diváka a pedagóga, vzniklo pozoruhodné dielo spájajúce informačné aj analytické poslanie. Vzornom poli autora sa ocitli slovenskí maliari od M. Th. Mitrovského cez Z. Palugya, J. Mudrocha až po E. Zmetáka aV. Kraicovú. Zvlášť sa pritom sústredil na kubistické princípy vmaľbe všeobecne aosobitne vtvorbe E. Martinčekovej-Šimerovej ana fauvistické princípy vmaľbe L. Mrázovej. Keďže niektoré otázky moderného umenia prenikali vminulom storočí rôznymi druhmi umenia, autor pri výbere pojmov často nadväzuje na terminológiu literárnej teórie. Už do názvu si dal dva pojmy, ktoré sú spoločné pre výtvarné umenie aj pre literárnu teóriu. Miestami sa odvoláva priamo na spisovateľov, najmä básnikov (v súvislosti snadrealizmom na V. Reisela, vsúvislosti sJ. Mudrochom na M. Válka či Ch. Baudelaira). Atieto rozpätia medzi skutočnosťou (rôzneho druhu, napríklad aj geografickou, ako nám to ukazuje pri Gwerkovi, alebo predmetnou, ako zátišia Martinčekovej-Šimerovej) tvoria súčasť osobitej maliarskej autorskej poetiky, autorskej reči. Vživotopisoch autorov súvisiacich sich tvorbou nie sú vyzdvihované medzníky politické – veď diela aj po desaťročiach pôsobia bez ohľadu na politické okolnosti, ktoré mohli fungovať vpozadí ich vzniku; vývin autorov šiel plynulo a medzníkmi sú štúdiá, vplyvy,jednotlivé individuálne alebo kolektívne výstavy. Neznamená to, že autor históriu obchádza, no ak je nejakým spôsobom históriou zaujatý, tak predovšetkým vlastnou históriou – históriou svojho osobného prístupu kvýtvarnému umeniu, svojho vnímania, ktoré uňho vždy išlo ruka vruke sinými umeniami, predovšetkým sliteratúrou. Práve táto zaujatosť čistým umením, jeho profesionálnou remeselnou stránkou, postupmi, materiálmi atvarmi,konečným výtvarným výrazom, je na Hološkovej knižke príťažlivá arobí zjej čítania priam príbeh. Jeho interpretácie sú len ďalším dôkazom toho, že vo výtvarnom umení sa predstavuje komplexná osobnosť výtvarníka, ktorý vie rovnako dobre narábať štetcom islovom.
Anna Blahová
