ղľáԾ
Jorge de Sena bol významný portugalský básnik, prozaik, dramatik iprekladateľ, ktorý pred povojnovou diktatúrou emigroval do Brazílie. Novelu Zázračný fyzikus napísal práve tam vroku 1964 aspočiatku ani nedúfal, že by mohla vyjsť vjeho rodnej krajine. No vPortugalsku vyšla už vr. 1966 vzbierke fantazijne ladených poviedok anoviel,azda preto unikla prísnemu oku vtedajšej cenzúry.
Je to totiž vskutku odvážne dielo nabité symbolmi aodkazmi, ktoré možno čítať ako fantasticko-erotický príbeh, ako podobenstvo iako politickú satiru akritiku spoločnosti.
Prvá časť pripomína rytiersku romancu onevinnom mládencovi, ktorý vbukolickej krajine stretáva tri panny atie ho zavedú na zámok svojej smrteľne chorej panej dony Urracy. Sľúbi, že ju vylieči, hoci sa to nepodarilo chýrnejším liečiteľom. Keď sa dona Urraca vykúpe vjeho krvi, uľaví sa jej, no až po telesnom spojení sním, dovtedy panicom a vo chvíli splynutia neviditeľným, sa skutočne uzdraví.
Do prekrásneho mládenca je totiž zaľúbený sám diabol apráve ten mu prepožičiava moc liečiť,oživovať mŕtvych, vracať čas apomocou zázračnej čiapky aj moc neviditeľnosti.
Vdruhej časti celé ženské osadenstvo hradu dony Urracy aj zázračný fyzikus padnú do rúk inkvizície. Tá ich uväzní a súdi vprocese trvajúcom dlhé roky, počas ktorých mládenec nezostarne ani nezošpatnie, lebo diabol sa ho nemieni tak ľahko vzdať.
Fyzikus znázvu knihy je vportugalskom origináli í, čo na jednej strane znamená stredoveký liečiteľ, akým je aj náš protagonista, ale zároveň to znamená fyzično, telesnosť, atá je ústredným motívom celej knihy. Aspolu sňou protiklady.
Vrozpore so stredovekou rytierskou romancou, ktorá básni oplatonickej láske, tu sa vyzdvihuje mládencova (nie dievčenská) telesná krása, veď je taký krásny, že sa doňho zaľúbi diabol apochabo sa sním miluje, zmocňuje sa jeho tela, no nie duše (o ktorú ide bežne diablovi vprvom rade). Rovnaké zaľúbenie vňom nájde dona Urraca ajej spoločníčky.
Svoju liečivú krv tu obetuje mládenec, nie panna, ako je zvyčajné vtakýchto príbehoch. Azvodcami sú tu ženy, tie však milujú stakou animálnou vášňou, že svojich milencov doslova trhajú na kusy. Sexualita teda vnovele život navracia iberie.
„Asexuálna“ inkvizícia však nemôže tolerovať takúto bezbrehú slobodu, bezuzdné milovanie, uzdravovanie, oživovanie. No keď si smládencom acelým procesom nevedia poradiť, jeden páter sa obráti so žiadosťou opomoc na diabla. Ten sa mu zjaví aponúkne riešenie. Pretože vtejto knihe je diabol takisto plný protikladov ako všetky ostatné postavy. Po uši zbláznený do človeka sa trápi pre neopätovanú lásku, koná dobro izlo, zasahuje neviditeľný priam ako božia moc.
Aj sloboda má vtejto knihe ambivalentnú povahu. Príjemnú sexuálnu slobodu, slobodu bez záväzkov, bez smrti a chorôb vystrieda vsamom závere knihy anarchia, chaos oslobodený od pravidiel iod základných mravných zákonov. Apredsa sa všetko začína odznova, keď ďalší mládenec nájde zázračnú čiapku...
Kniha je zaujímavá aj svojou formou. Stredovekú romancu totiž pripomína i veršovanými pasážami, ktoré prekladateľ tak umne prebásnil, že by sa hneď dali spievať vhodovnej sieni za sprievodu lutny. Na niektorých stranách je text rozdelený do dvoch stĺpcov, v ľavom hovorí vedomie av pravom podvedomie postáv, teda videná anevidená realita ich činov.
Táto novela otvorila veľa tém odvážnym spôsobom; autor sa právom obával ojej vydanie, ale vyšla a nachádza si čitateľov dodnes imimo portugalsky hovoriacich krajín. VPortugalsku vyšla vo viacerých vydaniach, dokonca ako bibliofília. Kslovenskému čitateľstvu sa teraz dostáva prvýkrát voskvelom preklade Antona Pasienku, ktorý načrel do bohatej zásoby slovenčiny nielen vo veršovaných pasážach, ale vytiahol znej aj rôzne zastarané slová, ktoré majú evokovať fiktívnu stredovekú atmosféru knihy aktoré zámerne použil aj autor originálu.
Navyše, prekladateľ napísal ku knihe fundovaný doslov, vktorom spolu sautorom ponúka ďalšie možné interpretácie tohto originálneho textu. Amnohé naznačuje aj veľmi výstižná obálka Júlie Molčanovej.
Jorge de Sena: Zázračný fyzikus
Preklad: Anton Pasienka
Bratislava: Portugalský inštitút, 2021
