ղľáԾ
Nórska spisovateľka Nina Lykke má za sebou už niekoľko vydaných titulov, slovenskému čitateľstvu sa však predstavuje až teraz knihou Vpokročilom štádiu, za ktorú získala vroku 2019 nórsku literárnu cenu Bregaprisen aktorá sa stala najpredávanejšou knihou roka vNórsku. Tento román nás suštipačným humorom aobčas s filozofickou hĺbkou prevedie krízou stredného veku astrednej triedy zpohľadu hlavnej postavy Elin. Ako vidieť, zaujal nielen kritiku, ale ičitateľskú verejnosť, pretože sa vňom nájde asi každý znás, kto už vživote čo-to preskákal. Autorka jedinečne opísala sklamanie zo vzťahov az práce, vyhorenie, nudu blahobytu adostatku, nenápadné závislosti, pocity nároku (na pozornosť, na lepší život, na drahé lekárske vyšetrenia...) amnohé iné aspekty súčasného života.
Elin je všeobecná lekárka, ktorú akosi zrádza napohľad pohodlný život strednej triedy. Keď sa jej na sociálnych sieťach ozve bývalý frajer z mladosti, začne sa jej rozpadať dovtedajšia existencia. Apritom ho vôbec nevyhľadala ani naňho nemyslela, len mu nechtiac „zamávala“ pri prezeraní novej aktivity na mobile apotom jej bolo hlúpe neodpísať mu na správu, lebo čosi také sa predsa nepatrí. „Odjakživa mám akýsi elementárny pocit, že svetu čosi dlžím, či už je to pozornosť, peniaze alebo niečo materiálne, aže sa otom kdesi vedú účty, vktorých som neustále vmínuse.“ (s. 68)
Po tom, ako sa prevalil jej románik, býva Elin vo svojej ordinácii na poliklinike. Pomedzi vyšetrenia pacientov sa vduchu rozpráva splastovou kostrou Torem, neúprosným partnerom do debaty, apostupne odhaľuje príbeh svojho manželstva anevery.
Pred rokmi sa mladí manželia Elin a Aksel, obaja lekári, nasťahovali do domčeka vo štvrti, kde na ich strane ulice žila slobodomyseľná, tolerantná komunita svýhľadom na úhľadné boháčske vily na druhej strane cesty. Viedol sa tam veľmi družný život, no susedia ich bežne využívali ako prvú pomoc, pričom na rozdiel od boháčov odnaproti sa za túto nadštandardnú pozornosť nijako nerevanšovali. „V priebehu rokov vGrende sme od susedov nikdy nedostali žiadnu odmenu za svoje lekárske služby. Aksel hovorieval, že nás berú ako akýchsi novodobých remeselníkov, aja som zvykla oponovať, že to tak nie je, pretože vGrende by sa nikto neodvážil požiadať inštalatéra či elektrikára, aby pracovali zadarmo.“ (s. 103)
Po rokoch nastúpila rutina, deti vyrástli aodišli avdome ostali sami dvaja: Aksel, závislý od športovania aElin, závislá od svojho gigantického pohára vína (prezývaného akvárium). Apritom cez deň pacientom vordinácii radí, ako zdravo žiť, vyvážene sa stravovať asprávne sa hýbať. Ale musí sa nejako vyrovnať aj stým, že pacienti knej nechodia, aby reálne niečo zmenili, chcú len potvrdenie toho, že sú alebo nie sú chorí amôžu fungovať ako vždy. „Tento typ pacientov ma využíva ako bezpečné teplé miestečko, kde môžu natankovať. Nespravia nič pre to, aby svoju situáciu zlepšili. Naopak, zdá sa, akoby ich rozhovory so mnou povzbudzovali aj naďalej pokračovať vtých istých koľajach. Prídu sem, uľavia si anačerpajú odvahu asilu pokračovať rovnako ako doteraz.“ (s. 99)
Keď jej do života vpadne Bjørn, prestane piť, na čo je patrične hrdá, ale Tore jej nezabudne pripomenúť, že len jednu závislosť vymenila za inú. Keď na jej neveru príde Aksel, prekvapivo ho to rozčúli natoľko, že sa Elin odsťahuje. Manželia neplánovane, vdôsledku prirodzeného vývoja, žijú paralelné životy bez styčných plôch a bodov, apredsa sa zabehaný režim zrúti, keď sa jeden znich rozhodne dopriať si dávno stratenú intimitu sniekým iným. Má však cenu zachraňovať takéto manželstvo, či skôr spolunažívanie spečatené papierom?
No Elin opustí aj Bjørn, vrátil sa kmanželke, ktorá na sociálnych sieťach hojne vystavuje svoj napohľad dokonalý život. „Poležiačky som civela na všetky tie fotografie, zamýšľajúc sa nad tým, aké je to bizarné, že vdnešnej dobe sem človek môže vojsť atakto zblízka pozorovať druhých, azároveň som dostala chuť byť triezva azdravá avybrať sa na prechádzku do života, ktorý sa predo mnou postupne odhaľoval.“ (s. 72)
Stýmto všetkým sa teda Elin musí vyrovnať, atak sa kniha skôr než na dej sústredí na jej vnútorné prežívanie, „rozpoloženie“ – ako tento stav, typický pre národy žijúce pol roka všere, nazvala sama prekladateľka.
Román zlekárskeho prostredia, ako znie podtitul knihy, výborne preložila Zuzana Bátorová Vahančíková ajvspolupráci so zodpovednou redaktorkou Evou Melichárkovou. Odborné termíny apostupy konzultovala s lekárom, takže aj „medicínske“ pasáže pôsobia dôveryhodne, a vyhrala sa aj sprekladom, či skôr adekvátnou voľbou prísloví, ktoré štedro používa matka hlavnej hrdinky. Vprekladateľkinom podaní spoznávame Ninu Lykke ako autorku, ktorá sveľkým pochopením opísala nielen vnútorný svet rozprávačky, ale aj svet frustrovaných lekárov alekárok, ktorý my ako pacienti vnímame len zdruhej strany.
Nemožno opomenúť ani obálku, ktorú navrhol Peter Zentko. Svojou decentnosťou azda trochu zapadne vzáplave iných titulov na pultoch, no práve touto decentnosťou ajemným humorom ilustrácie dokonale vystihuje náladu knihy.
Nina Lykke: Vpokročilom štádiu
Preklad: Zuzana Bátorová Vahančíková
Bratislava: Tatran, 2021
