ղľáԾ
Bratislava, Marenčin PT 2011
Po budovateľských, zlatých, normálnych a reálnych prichádzajú roky slobodné. Sériu kníh ojednotlivých dekádach druhej polovice 20. storočia zavŕšil Juraj Šebo knihou s názvom Slobodné 90. roky. Spomeňme ešte jednu knihu Také bolo PKO, kde bývalý bigbiťák zachytil genius loci legendárneho miesta bratislavskej kultúry. Sympatické knihy hrdého Bratislavčana sa tešia mimoriadnej priazni čitateľov. Autorova optika disponuje darom zachytiť atmosféru doby, prináša rôznorodé informácie od životného štýlu a módy, cezumenie až popolitiku sprostredkované neštylizovaným jazykom, vďaka čomu satexty jednoducho ahravo čítajú. Atraktivitu minikroník dotvára bohatý obrazový materiál avtipné komentáre a myšlienky, napríklad: „Milujem demokraciu, voľnosť aslobodu, kdekoľvek akedykoľvek. Toto je dôvod, prečo som sizadovážil autostan. Slobodu sinosím sosebou vaute...“
Hlavným zdrojom pritvorbe knihy bola opäť vlastná autorova pamäť spolu so zápiskami zpoznámkových blokov plných výstrižkov, ktoré celý život zbiera azhromažďuje. Názov prvej kapitoly Goodbye, major Zeman, prichádza Rambo naznačuje leitmotív úvahy ozvratoch aprotikladoch striedajúcich sadecénií. Perióda soznačením „slobodná“ saradikálne líši odpredchádzajúcich. Socializmus skončil, nová dekáda sršala eufóriou politických zmien a očakávania budúcich udalostí. O čom boli 90. roky? Chronologicky rok poroku rekapituluje udalosti vrozpätí rokov 1991 až 1999, respektíve adresuje čitateľovi mixspráv ozmenách vpolitike, technických novinkách, kultúrnom dianí zoSlovenska, ale i zosveta, všetko dôsledne podčiarknuté autorovým svojským zmyslom prehumor. Udalosti zdomova i zozahraničia sú popretkávané vlastnými zážitkami a súkromnými historkami. Stať o zásadných premenách vcharaktere hlavného mesta uvádza Šebo výstižným citátom Vladimíra Tomčíka: „Špina aodpadky, neochota, závisť, otrasní „čašníci“, mafiánske spôsoby, kšefty úradníkov, premrštené ceny a príšerná architektúra – aj to jeBratislava 90. rokov. Napriek tomu sa čudujem, ako môže niekto nemať rád mesto, vktorom žije. Pre mňa je to, napriek všetkým svojim nedostatkom, úžasné mesto na sútoku vína aDunaja.“ Symbolom nekontrolovaného stavebného boomu na území mesta sastala najmä budova Tatracentra naHodžovom námestí, rozmachu sa tešilo ajpodnikateľské baroko mimo centra mesta sdemonštráciou absencie vkusu a rýchlo nadobudnutého imania. Rozprávanie oBratislave pokračuje pripomenutím si známych tvárí natrvalo zapísaných dozoznamu nezvyčajných osobností nášho mesta, menovite kolportéra Borisa sosobitým hlasom volajúcim ձčííí. Šebo dôsledne a rád mapuje bratislavskú krčmovú scénu, tvrdí, že staré dobré krčmy odolávali novým trendom afungovali. Iné časom stihol zánik ako v prípade kultovej krčmy Stoka otvorenej vdruhej polovici 90. rokov, miesta stretávok rôznorodej spoločnosti, no zväčša študentov neďaleko sídliacej univerzity. Kaviarne anové podniky prinavrátili mestu nového ducha. Raný kapitalizmus priniesol na začiatku desaťročia fenomén burzy smasami kúpychtivých ľudí. Akohuby po daždi vznikali nové obchody, supermarkety, koncom 90. rokov aj nákupné centrá. Značná časť knihy sa zpochopiteľných dôvodov venuje politickému dianiu, takzvanej pomlčkovej vojne, rozpadu Československa, zakladateľom štátnosti apolitickou scénou obdobia „vivat ia“. Naknihe treba oceniť všestrannosť, sakou jejautor vykresľuje desať rokov našich dejín, okrem politiky aekonomiky, rozoberá kultúrne dianie, či oblasť dnes už zastaraných technických výdobytkov. Idoly amerických teenagerských seriálov, akonapríklad dvojčatá Brendon aBrenda zBeverly Hills 90210, kult chlapčenských skupín, nový špecifický slovník „free-cool-in“ éry, ale aj to, čo sastalo „out“, tvorí náplň smutno-veselého rozprávania odesaťročí presýtenom zmenami, ktoré naradosť nás všetkých neskončilo avizovaným zánikom sveta. Juraj Šebo pokračuje vtendenciách predošlých dielov vpodobe subjektívnej reflexie udalostí sobrovskou dávkou oduševneného zanietenia a vášne prespracovávanú tematiku. Povedané slovami Rasťa Piška: „Jurajova kniha bilancuje začiatky slobody arobí to shumorom anadhľadom.“
