ղľáԾ
K (nonkonformným) zbierkam hier úٰdz a Blaho Uhlár a Disk.
Roky 2018 a 2019 priniesli knižné súbory divadelných hier výrazne späté sdvoma ikonickými divadelnými zoskupeniami, Dezorzovým lútkovým divadlom ochotníckym súborom Kopánka – Trnava, známym aj pod názvom Disk. Voboch prípadoch možno hovoriť ovyhranených umeleckých poetikách, ktoré dlhodobo formujú výrazné osobnosti slovenskej divadelnej réžie Blahoslav Uhlár Gejza Dezorz.
Kposledným publikovaným dielam vedícii ٰá vydavateľstva Drewo srd / OZ Vlna patrí zbierka ôsmych bábkových hier pre Dezorzovo lútkové divadlo (DLD) pod názvom úٰdz (2018). Uvedené divadlo možno považovať vkontexte súčasného bábkového za výnimočné. Má špecifický umelecký rukopis, ktorý vytvára najmä principál divadla zároveň režisér autor Gejza Dezorz.
Autormi ôsmych dramatických textov, zastúpených vzbierke úٰdz, sú Gejza Dezorz a dramaturg divadla Agda Bavi Pain. Hru snázvom Perun, Hrom bezbožných abo POGROM SLÁVIA dramaturg uvádza pod svojím ďalším pseudonymom Aladár Hrča. V hrách, ako aj inscenáciách DLD, sú prítomné príznakové črty popkultúry – absurdita, drzosť, obscénnosť, brutalita, paródia, intertextualita, irónia, nonkonformnosť,narábanie sgýčom a popkultúrnymi ikonami pod. Príslušníci DLD sa zameriavajú na témy, ktoré explicitne čerpajú zmainstreamu, no vedome pracujú aj sklasickou dramatickou spisbou. Uvedenú skutočnosť nachádzame v hre Desperanduľa, strašlivá dcára či spravodlivá zpláta pýchy imárnivej nádharnosti (2006). Dezorz si vnej zobral za základ hru autora Huberta Krejčího Krásná Desperanda strašná dcera neboli Spravedlivá odplata pejše marné nádhernosti ǻپٳܱdz Hra pro divadlo masek podle starého loutkářského textu. Je autorom prekladu izásadnej úpravy Krejčího textu. Pri adaptácii zaujme jeho umelo vytvorený jazyk, prítomný aj vostatných hrách divadla, ktorý možno považovať za alúziu na tzv. pimprláčtinu, nespisovný jazyk kočovných bábkarov. Dezorzov umelo vytvorený jazyk sa vyznačuje neprirodzeným slovosledom a pripodobňovaním slov.
Tento umelo vytvorený jazyk patrí kestetickým špecifikám DLD. Postavu Desperandule, hrôzostrašnej princeznej vrahyne svojich rodičov nápadníkov, ktorá sa prostredníctvom posla z „p“ upíše trom diablom, je možné interpretovať ako hororovú ikonu popkultúry druhej polovice 20. storočia. Ďalšou príznačnou črtou, sktorou sa stretávame vhrách DLD, je systematické oživovanie tradičnej postavy Gašparka. VDesperanduli vystupuje Gašparko ako sluha komentátor deja, v Gašparkových šibalstvách ako erotoman, vLove story – tragédia zExtasu zosobňuje umelú inteligenciu robota GáPéRKA pod.
Dve zuvedených hier – Gašparkove šibalstvá alebo erotic dobrodružstvá Bob de Nira Love story – tragédia zExtasu – výrazne narábajú sprvkami sexuality. Hlavnou líniou hry Gašparkove šibalstvá (...) je faustovský motív. Ďalším inšpiračným zdrojom je Gašparko ako hlavná postava bastonády, žánru jarmočného ľudového divadla. Dezorz Gašparkove vlastnosti erotické túžby vhre hyperbolizuje, prostredníctvom čoho vzniká komediálne ladený príbeh oGašparkoviBob de Nirovi jeho sexuálnych dobrodružstvách, sprevádzaných rôznymi peripetiami. Analogické tendencie nachádzame vďalšej uvedenej hre Love story – tragédia zExtasu, zachytávajúcej príbeh posledných dní Bunny M Kláta Killera, najslávnejšieho zločineckého páru milencov vcelom vesmíre. Je zrejmé, že ich postavy sú alúziou na dvojicu Bonnie Parkerovú Clydea Borrowa, ktorí lúpili vbankách počas veľkej hospodárskej krízy na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia. Ich príbeh postupne prenikol do komiksového žánru, piesní, muzikálov ifilmových spracovaní, na základe čoho sa stal kultovým.
Videohry, Jánošík Cyril a Metod
Hru Aladára Hrču Perun, Hrom bezbožných abo Pogrom Slávia ǻپٳܱdz Gerojská adventura zvelikých ság mýtov národa staroslovanského možno považovať za prototyp intertextuálneho diela. Nachádzame vňom fúziu slovanských, slovenských pohansko-kresťanských tradícií, zastúpených prostredníctvom mýticko-komiksového hrdinu Peruna, ktorý je vpríbehu zobrazený ako superhrdina – monštrum. Ani on, či ostatné dramatické subjekty nepodliehajú konvenčnej historickej podobe. Predstavujú monštrá, zosobňujúce odraz súčasného sveta bez rešpektu hodnôt. Ako píše vúvodnej štúdii Ida Hledíková, na základe určitých tvrdení je možné vuvedenej súvislosti hovoriť ouplatnení princípov západnej popkultúry súčasne iglobálnej populárnej kultúry. Aj samotný podtitul hry Gerojská adventura zvelikých ság mýtov národa staroslovanského poodhaľuje inšpirácie pochádzajúce z popkultúrneho zdroja, akými sú videohry. Pojem adventura označuje žáner počítačových hier a videohier, založený predovšetkým na príbehu. Základom takejto hry je záhada, ktorú musí hráč postupne odhaliť. Hrča dramatický text kategorizuje do troch levelov, pričom vuvedenom prípade táto kategorizácia nahrádza dejstvá. Mohli by sme povedať, že obsahom pregnantne reaguje na súčasné spoločensko-politické dianie. Okrem iného upozorňuje na nevhodné spôsobytzv. pseudonárodovcov, nárokujúcich si právo na minulosť, súčasnosť, pravdu imoc. Hra sa vyznačuje autorsky premyslenou výstavbou jazyka. Dramatik využíva určité zákonitosti, ako napr. nesprávne skloňovanie, pridávanie dĺžňov, využívanie archaizmov, deformáciu slov čigeografických názvov.
Hra Perun, Hrom bezbožných abo Pogrom Slávia sa okrem iného vyznačuje poklesnutým zobrazením sakrálnosti božstiev. Dej upriamuje pozornosť na boj vládcu veľkej Slávie sKirillom Megorom, panslávmi zGrácie, ktorí sa chcú zmocniť Veľkej Slávie sňou aj celého sveta. Do boja zasahuje boh Hromu a protektor Slávov Perun iní bohovia. Uvedené postavy Kirilla Megora sú inšpirované slovanskými vierozvestcami Cyrilom Metodom, no dramatik Aladár Hrča ich nazýva zverozvestcami, keďže sú poslami ziného sveta, ktorý je čoraz rozpínavejší. Výrazné analógie si všímame aj vjeho ďalšej hre Ján Ošík Pomstiteľ sfujaru. Autor ju uviedol pod pseudonymom Agda Bavi Pain. Ide o divadelnýmetatext vychádzajúci zdiel o slovenskom zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi, no obsahuje aj alúzie na iných konkrétnych hrdinov, inšpirovaných osobnosťami slovenských dejín (napr. Anička Ostroľudská, Gróf Rakwoczy). Ometatextovosti je možné hovoriť aj vkontinuite shrou Sandokan – Tiger sa vracia. Vnej si autori Gejza Dezorz Agda Bavi Pain vybrali za prototext sériu románov oSandokanovi talianskeho autora dobrodružných románov Emila Salgariho, ktorá svoju popularitu získala predovšetkým na základe televízneho seriálu vhlavnej úlohe shereckým predstaviteľom Kabirom Bedim.
Disk princípy kolektívnej tvorby
Ako som už naznačila vúvode, osobitnou poetikou sa vyznačuje aj trnavský ochotnícky súbor Disk,ktorý je dlhodobo spätý s režijnou poetikou Blaha Uhlára. Zich viac ako tridsaťročnej tvorivej spolupráce vzišlo vDivadelnom ústave knižné vydanie trinástich dramatických textov pod názvom Blaho Uhlár Disk (Divadelný ústav, 2019). Uhlárov príchod do súboru na Kopánke vroku 1986 určil jeho ďalšie vývinové tendencie. Od inscenovania klasických divadelných diel slovenských svetových dramatikov prešiel kolektív krealizácii výhradne autorského divadla, čím sa stal priekopníkom nového smeru vslovenskom divadle, „polytématickej dekompozície“. V takomto type divadelnej tvorby sa predovšetkým kladie dôraz na kolektívnu kooperáciu všetkých zložiek a ich spoločnú participáciu na vrstvách inscenácie. Znamená to, že hereckí predstavitelia aktívne participujú na spoluvytváraní dramatického textu, výtvarník zasahuje do inscenačného tvaru, pričom režisér vytvára inscenované dielo ako syntézu impulzov, na základe čoho dochádza kpoklesu úlohy literárnej predlohy. Autorské divadlo, ako ho prezentuje Uhlár, akcentuje slovo divadlo predovšetkým ako syntetické dielo bez nadvlády slova. Hry, resp. kolektívne scenáre súboru Disk sú koncipované prostredníctvom dekompozície – fragmentovým spôsobom výkladu látky. Scenár vytvárajú tvorcovia priamo vdivadle počas skúšky pre konkrétnu inscenáciu neskôr dochádza kjeho zafixovaniu. Je vyslovením názorov postojov kompletného súboru. Uvedené skutočnosti umožňujú tvorcom čo najintenzívnejšie naplniť svoje myšlienky či názory na svet svíziou autentickej skutočnosti zakladajúcej sa na pravdivosti. Samotná dekompozícia nezobrazuje svet vucelenej forme, ale ako fragmentárnu mozaiku odrážajúcu narušené historické spoločenské vedomie. V jednotlivých hrách preto nenachádzame tradičné dejstvá, ale len scénosled rozčlenený na výstupy, ktorých názov vyplýva zobsahu predvádzaného. Hry Blahoslava Uhlára kolektívu Disk sa okrem iného vyznačujú popretím jednoty miesta, deja času, hoci vprvej hre dzٲí ešte zaznamenávame súvislý rozvíjajúci sa príbeh. Vkontinuite stematickým fokusom hier možno hovoriť ozávažných otázkach, týkajúcich sa najmä ľudskej existencie, smrti, viery, genézy nového života, lásky či sexuality, ktoré sú často zobrazované ordinárne, bez patetickosti spríznačnou pospolitou duchaplnosťou.
Za zásadnú tému hier divadla Disk považujem otázky ľudskej existencie, kam okrem iného patrí aj problematika rodinných vzťahov. Vhre ٲá je sprítomnený obraz syna, vydieraného emocionálne labilnou matkou. Vo výstupe otca a dcéry vhre Solitudo môžeme vidieť, ako nevinná debata otom, ako bolo v škole, prerastie po otcovom zistení, že jeho dcéra Betka udržiava milostný pomer so ženou, do urážok hrozieb. Postupne vidíme, ako postava otca Doda nadobúda podobu agresora snásilníckymi sklonmi.
Kdramatickým záverom dochádza aj pri kolíziách so subjektmi vyššej moci, čo môžeme vidieť napríklad vhre ٲá. Mnohé ztýchto scén sa odohrávajú pri okienkach rôznych verejných inštitúcií a väčšinou končia stavmi zúrivosti jednej zo zúčastnených strán.
Enfant terrible nezávislého divadla
Ako sme si mohli tiež všimnúť, vtextoch sa vo veľkom množstve vyskytujú vulgarizmy či prvky nárečia (najmä trnavského bratislavského). Túto skutočnosť možno považovať za jednu zvýrazných afinít vsúvislosti s Dezorzovým lútkovým divadlom, avšak príbuzností medzi jednotlivými poetikami by sme zrejme našli viac (absurdita, drzosť, obscénnosť, irónia, nonkonformnosť). Na slovenskej profesionálnej iochotníckej divadelnej scéne ide totiž opomerne vyhranené poetiky, ktoré vytvárajú „enfants terribles“ nezávislého divadla.
Ako som už naznačila vúvode, vydavateľstvá Drewo srd / OZ Vlna Divadelný ústav patria ktým, ktoré si uvedomujú potrebu publikovať slovenskú drámu vknižnej podobe. Dlhodobo sa snažia oprodukciu pôvodnej dramatickej tvorby, čím prispievajú kjej zviditeľneniu, keďže dramatická literatúra je vporovnaní slyrikou a epikou prehliadaný literárny druh.
Nora Nagyová (1987) pôsobí ako odborná asistentka na Katedre divadelných štúdií Katedre scénografie DF VŠMU vBratislave. Vo svojej výskumnej práci sa sústreďuje na oblasť divadelnej scénografie kostýmu vkontextoch divadelnej réžie teórie a súčasného divadla a drámy.
