ղľáԾ
Už názov knihy Nedeľný obed vzbudzuje atmosféru rodiny a domova, čo sú časté témyjedného znajvýznamnejších súčasných portugalských spisovateľov Josého Luísa Peixotu.
Podnet na napísanie Nedeľného obeda – vPortugalsku sa stal vroku 2021 knihou roka – prišiel priamo od portugalského podnikateľa avýznamného filantropa Ruia Nabeiru, ktorého život slúži ako námet knihy, hoci tu nejde o klasický životopis.
Keď J. L. Peixoto prezentoval jednu zo svojich kníh, vypočul si jeho rozhovor aj Rui Nabeiro, ktorý mal vtom čase 88 rokov. Zavolal spisovateľovi adohodli si stretnutie, zktorého neskôr vzišiel nápad napísať román inšpirovaný jeho životom. Nemal to však byť beletrizovaný životopis, spisovateľ prišiel svlastnou predstavou. Kniha vznikla na základe mnohých rozhovorov, ktoré títo dvaja muži viedli vpriebehu niekoľkých rokov. Na čas ich prerušila pandémia, ale len čo sa trochu uvoľnili opatrenia, opäť sa zišli – srúškami na tvári as odstupom – vCampo Maior, rodisku pána Ruia, kde sídli aj jeho firma Delta Cafés.
Autor si jasne uvedomoval, že písať oikone svojej krajiny je veľký záväzok. Román mal istým spôsobom osláviť jeho život, podnikateľské úspechy aj obrovský prínos krozvoju chudobného regiónu Alentejo (odkiaľ pochádza aj autor), ale zároveň ho nechcel glorifikovať, nemal v úmysle iba zaznamenať, čo dosiahol, chcel ho predstaviť vprvom rade ako človeka.
Rui Nabeiro sa narodil do prostej rodiny vCampo Maior. Ustrýka pričuchol kpraženiu kávy aneskôr si založil vlastnú značku. Vybudoval úspešnú firmu, ktorá sa pre mnohých stala synonymom kávy, no nezabudol, odkiaľ pochádza, avždy sa snažil dať miestnym zamestnanie azlepšovať život vregióne. Knihu ojeho živote rámcujú tri dni vroku 2021, počas ktorých sa chystá na významnú udalosť, no zároveň sa dozvedáme ojeho detstve, dospievaní, otom, ako si privyrábal pašovaním, ako sa stretol svýznamnými politikmi či otom, ako sa vCampo Maior pochovával fašizmus. Vtexte sa prelínajú skutočné zážitky spredstavami autora, shlbokými ponormi do Ruiovej duše akošatými myšlienkami oživote, oplynutí času aúlohe človeka. Acez toto všetko presakuje láska krodine, kdeťom apredovšetkým láska kmanželke Alice, sktorou boli šťastne svoji dlhé desaťročia.
Vdeji sa striedajú časové línie islovesné osoby, minulosť sledujeme priamo Ruiovými očami, zatiaľ čo „prítomné“ okamihy sú vyrozprávané vtretej osobe, čo trochu pomáha orientovať sa vtexte, hoci vtretej časti knihy už aj tieto formy rozprávania splývajú, nie sú graficky oddelené. Zvolený prístup môže čitateľa zmiasť, ale takáto zmätenosť môže byť veľmi príjemná. Veď ako sa vyjadril autor, ani naše myslenie nie je lineárne, neuberá sa zbodu Ado bodu B, zminulosti kprítomnosti, ale skáče, zamotáva sa aprepletá. Presne ako text tohto románu.
Vknihách zvydavateľstva Portugalský inštitút obyčajne nájdeme rozhovor prekladateľky sautorom, no vtomto prípade sa prekladateľka Lenka Cinková porozprávala priamo sRuiom Nabeirom apriniesla tak ešte čosi viac zjeho jedinečnej charizmy.
Lucia Halová (1979)
Prekladá zangličtiny aportugalčiny, venuje sa aj redigovaniu knižných prekladov. Pôsobí vredakcii časopisu Verzia. Zangličtiny preložila o. i. sériu ú Stephenie Meyer, Žiť sa musí Franka Tallisa či Dievča, žena iné Bernardine Evaristo, zportugalčiny Knihu nepokoja Fernanda Pessou či knihu Mária de Andradeho Macunaíma, hrdina bez charakteru.
