Petra Gmucová je pomerne neznámou autorkou kníh pre deti. Po titule Afrika zkufríka – prenosnom kufríku srozkladacím veršovaným leporelom, ktorý slúži aj ako pomôcka kspoločnému rodinnému čítaniu –, prichádza po niekoľkoročnej prestávke sknihou IndiJanko, sktorou zároveň vstupuje do literatúry pre staršie deti – respektíve pre deti 1. stupňa základných škôl.
Vprvom rade je dôležité vyzdvihnúť vysokú vizuálnu kvalitu knihy. Ilustrácie Kataríny Hutníkovej sú hravé, moderné, trocha tajomné apredsa zrozumiteľné, inklinujúce ku geometrickému zobrazeniu vecí, sú originálne aponechávajú dostatok priestoru na fantazijné dotvorenie vmysliach detí. Súčasťou obrazovej časti je iumelecký vklad ilustrátorkinej dcéry Zory Bizoňovej. Nestáva sa často, že kombinácia detskej adospelej ilustrácie vytvoria takýto vydarený vizuálne homogénny celok. (Vnašich končinách sa pri kvalitnej vizuálnej podobe knihy často očakáva aj rovnaká úroveň textu anaopak. Zvizuálneho hľadiska menej vydarené tituly máme často tendenciu podceňovať. Ale to je už na inú tému.)
Indiánske sily adobrí duchovia
Petra Gmucová sa vknihe IndiJanko dotýka súčasného života mnohých rodín: nedostatok času, pozornosti, lásky, oddychu vkontraste či vsymbióze stúžbou po skvelej kariére a vysokom pracovnom nasadení, čiže menovatele, ktoré zasahujú do života mnohých dnešných detí. Podobne to má aj hrdina Gmucovej veršovanej knihy. „Otec Tóno Strela má tony roboty. Človek by si myslel, že si znás strieľa, ale nie – robí vpiatky, robí vsoboty. Mama Viera Strelová je tiež strelená do práce – nič sa nedá robiť, raz už je taká, na nič nečaká astále iba maká.“
IndiJanko je obyčajný chlapec. Prial by si, aby rodičia odložili povinnosti bokom aspoločne sním strávili čas trebárs vprírode. Napriek tomu, že jeho pozícia vrodine (zvlášť vúvodnej časti) je evidentne nezávideniahodná, IndiJanko sa prejavuje možno až príliš „nedetsky“ – takpovediac nad vecou. Metafora sbledými tvárami rodičov, ktoré potrebujú dostať červeň do líc, sa nesie celým príbehom ako jej nepísaná ústredná téma. Po vyslovení želania sa zrazu vIndiJankovom živote začnú diať zvláštne veci. Rodičia ho vjeden horúci letný deň vezú do letného tábora, nevybočia však zo svojho zaužívaného spôsobu fungovania anamiesto pokojného obeda uprednostnia rýchle menučko: „uponáhľaná posádka žuje hranolčeky skečupom ažemle smäskom vtrojobale“. Zrazu sa však oproti nim zjaví stádo bizónov ato je už dôvod na poriadny šok. Vtom okamihu sa do deja zapájajú indiánske sily adobrí duchovia, ktorí sa snažia rodinu nasmerovať na správnu cestu.
Téma odpojenia rodičov
Kompas ukazuje jasne – je čas spomaliť. Rodičia sa vzpierajú,rozhodne im to nejde ľahko. Stráviť noc uprostred divokého lesa je pre nich spočiatku nepredstaviteľnou vecou, vďaka IndiJankovi sa však skutočnej podstaty rodičovstva postupne zhosťujú akrok po kroku sa uvoľňujú. Založiť oheň, oddať sa prírode, zabezpečiť potravu, prekonať odpor kvode zprameňa, zvládnuť stretnutie svlkom, postaviť típí. To všetko sú úlohy, ktoré rodinu Strelovcov formujú, vzdelávajú, menia. „Už dlhšie chce postúpiť na pozíciu manažér krajiny, má na to všetky predpoklady ačaká len na správnu príležitosť. No tu to skôr vyzerá, že krajina manažuje jeho,“ opisuje situáciu autorka. Život rodiny vlone prírody vrcholí pozvaním na indiánsku oslavu života od samotného náčelníka Havraní nos. Podarí sa rodičom dokončiť svoju vnútornú premenu? Ostane lesné dobrodružstvo iba krátkou epizódou v ich digitálnom živote alebo sa do rodinného albumu zapíše ako míľnik nového začiatku? Verme, že vyhrá druhá možnosť.
Veršované rozprávanie Petry Gmucovovej nesie priznanú výchovnú funkciu. Pravdupovediac, môže sa zdať, že mieri skôr narodičov. Detskému čitateľovi prináša okrem dobrodružstva, pútavého indiánskeho príbehu ahumoru možnosť spojiť svoj osobný život spríbehom malého IndiJanka azároveň pochopiť širší aj užší kontext akéhosi „odpojenia“ vlastných rodičov. Kniha však väčšmi prehovára kdospelým čitateľom, čo môže byť rovnako jej výhodou ako slabinou (jazyk ahutnosť deja sú skvele zvládnuté). Gmucová sa prejavuje ako autorka, pre ktorú je podstatné väčšiu pozornosť upriamiť na hodnotovosť. Veršovaná podoba textu sedí anapriek tomu, že ide opomerne odvážny koncept – zvlášť pri cieľovej skupine detí 6+ –, podarilo sa jej zachovať plynulú dynamiku, zrozumiteľnosť aj akciu. IndiJanko má atribúty stať sa zábavnou apoučnou knihou pre celú rodinu.