ղľáԾ
Alexandra Bitušíková
Urbánna antropológia – Východiská a perspektívy
Banská Bystrica, Univerzita M. Bela vBanskej Bystrici, Fakulta humanitných vied 2003
Alexandra Bitušíková
Urbánna antropológia – Východiská a perspektívy
Banská Bystrica, Univerzita M. Bela vBanskej Bystrici, Fakulta humanitných vied 2003
Slovenská etnologička Alexandra Bitušíková približuje čitateľom vedu, ktorá sa zaoberá mestom. O svojej knihe píše: „Venujem ju mestu – spoločenstvu, vktorom od narodenia žijem a ktoré milujem pre jeho dynamiku, anonymitu, rôznorodosť, kontrastnosť, vážnosť i bláznivosť.“ Autorka nám sprostredkúva prehľad rôznych prístupov a názorov európskych i amerických odborníkov zaoberajúcich sa mestom a správaním človeka v ňom.
Už vúvode vymedzuje autorka termíny etnografia, etnológia, sociálna a kultúrna antropológia. Odlišné prístupy k tejto disciplíne ajej odlišný vývin totiž priniesli aj nejednotnosť vpoužívaní týchto základných pojmov. Prvá kapitola Tendencie a smery vývinu urbánnej etnológie (antropológie). Začína sa definíciou mesta a problémom surčením predmetu vedy o meste. Po vymedzení pojmu mesto nasleduje prehľad niektorých faktorov používaných pri typológii miest. Ďalšie dve časti sú exkurzom do histórie tejto vedy.
V druhej kapitole Metodika urbánneho výskumu sa dozvedáme o základných prístupoch kvýskumu mesta (holistický, komparatívny a relativistický), ako aj o základných výskumných metódach. Štúdium mesta ponúka najrôznejšie témy, napríklad urbánne komunity, inštitúcie a subkultúry (čiže rôzne záujmové združenia, sekty, revoltujúce skupiny, gangy vmeste) alebo mestské symboly, zvyky, obrady, životné štýly, či rôzne mestské spoločenské udalosti a podobne. Mnohé majú spoločné organizačné princípy, podľa ktorých urbánni antropológovia témy jednoduchšie spracúvajú. Týmito kategóriami – mesto ako súbor menších jednotiek, mesto ako celok, mesto a jednotky integrácie a mesto ako súčasť hierarchie „mesto-región“ – sa zaoberá tretia kapitola Ak vedci uplatnia pri výskume princíp mesta ako súboru menších jednotiek, všímajú si tzv. jednotky integrácie. „Sú to fenomény združujúce heterogénnu urbánnu populáciu a podporujúce kontakty a interakcie obyvateľov mesta.“ Priestorový charakter majú napríklad verejné miesta, ako pohostinské, reštauračné a zábavné zariadenia alebo doprava. Časový charakter majú zase spoločenské podujatia, ktoré obyvateľov mesta združujú, napríklad mestské festivaly, oslavy alebo športové podujatia. Vzávere sa dozvedáme o geografickom, svetovom rozsahu výskumov mesta a o amerických a európskych školách urbánnej antropológie. Ide o kľúčový prehľad a autorka mu venovala 14 strán, pričom na štyroch stranách charakterizuje slovenskú urbánnu antropológiu.
Urbánna antropológia prináša ucelený pohľad na túto vednú disciplínu. Mnohé metódy, ktoré tu Bitušíková opisuje, vpraxi uplatnila jej banskobystrická kolegyňa Jolana Darulová (na príklade Banskej Bystrice)atieto skúsenosti zaznamenala v knihe Mesto – priestor etnologických výskumov, vydala ju Univerzita Mateja Bela vBanskej Bystrici vroku 2002.
–
