��������

Dej sa odohráva v časovom rozsahu bezmála dvoch hodín, keď sa hlavný hrdina, autorov menovec Mark, preberá z umelého spánku na palube malej prepravnej lode. Údržbár raziacich strojov sa vracia z Marsu späť na Zem, ale skôr než jeho glorifikovaná vesmírna lanovka dosiahne modrú planétu, dostane príkaz zmeniť kurz. O Markovi by ste mali vedieť, že nie je nijako špeciálne trénovaný a hoci jeho myseľ dokáže byť bystrá i pohotová, nepatrí medzi ostrieľaných astronautov. Zvláštnym riadením osudu sa dostáva do prvej línie záchrannej misie výletnej lode Carnival Sky, ktorá sa, nevedno prečo, prestala pohybovať a nereaguje ani na komunikačné výzvy. Mark sa neochotne podriadi rozkazom, pričom však zďaleka nie je jasné, či posádka naozaj potrebuje pomoc. Do nebezpečenstva napokon môže spadnúť samotný hrdina a s ním aj naše ľudstvo.

Humorné, komorné rozprávanie

Je pozoruhodné, že na celý rozsah príbehu si protagonista vystačí takmer sám. Spoločnosť mu síce robí umelá inteligencia, ktorú Mark humorne personifikuje do podoby herečky Emily Blunt, ale i tak ide o mimoriadne komorné rozprávanie. Dianie sledujeme z pohľadu prvej osoby, a to sa podpisuje pod pomalý, ťahavejší úvod, v ktorom prostredníctvom Markových myšlienok  odhaľujeme nielen jeho osobnosť, ale aj kontext doby. Nachádzame sa vo veľmi blízkej budúcnosti, o čom svedčia aj početné referencie na súčasné reálie – od spomínanej herečky až po spoločnosť SpaceX a Elona Muska. Lipského štýl písania môže sprvu pripomínať diela populárneho autora slávneho románu �Ѳ���ť���� Andyho Weira. Aj v tejto knihe totiž hrá prím veda, respektíve odkazy na rôzne matematické a fyzikálne zákony či teórie, ale aj úvahy o ich praktickom uplatnení. Lipsky však ide vlastnou cestou, vsádza na nevtieravý humor, a hoci otvára pomerne zložité vedecké koncepty, podáva ich čitateľovi zrozumiteľným spôsobom. 

Otázka dilatácie času

Napriek kratučkému časovému úseku sa autorovi podarilo predostrieť zápletku prepájajúcu hneď niekoľko motívov, z ktorých vystupuje do popredia problematika dilatácie času. Kniha sa sústreďuje na realistickosť, a preto obsahuje takmer faktografické opisy prostredia a vybavenia vesmírnych plavidiel. Na začiatku sa však Lipsky možno až zbytočne dlho pristavuje pri vykreslení rôznych technikálií na úkor napätia. Zhruba v polovici však dej poriadne naberie na obrátkach, pričom vzrušujúca atmosféra je zaujímavo postavená na vedeckej predstavivosti, ktorá nepozná limity. Relatívne útla, vyše 200-stranová kniha sa dotkne mnohých klasických vedecko-fantastických tém a okrem spomínaného času otvára aj otázky mimozemského života a potenciálne katastrofických javov, ktoré môžu pretnúť vesmírne ambície človeka. Navzdory skutočnosti, že v príbehu nenájdeme žiadne veľkolepé akčné sekvencie a všetko vnímame prostredníctvom Marka, ktorý svoje pozorovania zaplieta do odvážnych, ale v danom kontexte uveriteľných úvah, tempo nestráca na intenzite.

Polemický epilóg

V poslednej tretine každá stránka predkladá nové vzrušujúce záhady a čitateľ sa nedočkavo túži dopracovať k odpovediam. Bohužiaľ, bez toho, aby som prezrádzala viac, ako ponúka anotácia, musím konštatovať, že záver je menej uspokojivý. Autor ponecháva knihe otvorený koniec, ktorý doplňuje o polemický epilóg. V ňom predostiera tri možné vysvetlenia a moralizuje na tému nových výziev aj hrozieb, ktorým bude ľudstvo pri svojom vesmírnom kolonizačnom úsilí čeliť. Tu by som privítala, keby kniha z naznačených možností zvolila predsa len jedno rozuzlenie, čo by dodalo vyvrcholeniu potrebnú údernosť. Na druhej strane, ide o mimoriadne pútavý uhol pohľadu na klasickú sci-fi látku, doplnený o tiesnivú atmosféru a psychologické napätie survival hororu. Navyše, aj keď máme dočinenia s bizarnými udalosťami, knihe nechýba autenticita. Lipsky zasadzuje zápletku do sveta, ktorý by o pár desaťročí pokojne mohol byť našou súčasnosťou, a umocňuje tak pocit povedomého, ale možno o to znepokojivejšieho čitateľského zážitku.