ղľáԾ
Alexander Solženicyn: Lenin vZürichu
Preklad: Igor Slobodník
Bratislava: Premedia, 2020
Ruský spisovateľ a držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Alexander Isajevič Solženicyn, autor diela Súostrovie Gulag a kníh nedokončeného románového cyklu Červené koleso, vydal svojho Lenina v Zürichu vroku 1975. Majstrovsky vykresľuje dôležité dejinné udalosti spojené spobytom Vladimíra Iľjiča Lenina, ruského marxistického revolucionára, vo švajčiarskom Zürichu od augusta 1914 do marca 1917.
Bibliograficky ladená kniha je akýmsi kompasom chronologického vývinu prvej svetovej vojny avyvrcholením ruskej revolúcie zLeninovej perspektívy. Solženicyn vtzv. troch uzloch približuje pozadie utrápeného, no odhodlaného Uľjanova. Paranoický pragmatik obľubuje pritakávačov, plány oovládnutí Ruska spomocou proletariátu za akúkoľvek cenu avychádzky s milovanou Inessou Armandovou. Na druhej strane pohŕda kýmkoľvek, kto vyžaruje neutralitu, odporcami svojich ideí, klebetami aj príležitostnými zákazníkmi zürišských kaviarní.
Samotný príbeh dopĺňajú autorove poznámky vpodobe faktografických historických dokumentov azáznamov, ako aj životopisné profily revolucionárov. Tie slúžia ako nápomocní sprievodcovia kapitolami plnými mien, prezývok čiskomolenín významných historických osobností.
Čitateľ – Leninov dôverník
Blízkosť opisov deja apostáv knihy Lenin vZürichu je zo začiatku vítaná, no Solženicyn nevaruje pred nečakaným pádom do slučky skepsy, zúfalstva apríležitostného nesympatického optimizmu hlavnej postavy. Iritujúce faktory zvláštne nútia doúškrnu achronického ľutovania človeka túžiaceho ovplyvniť chod dejín. Zrejme preto sa čitateľ zakrátko vžije do roly Leninovho dôverníka.
Uľjanov je často ostražitý avo svojich vnútorných, pre dielo typických monológoch pravidelne vyvoláva dojem vševediaceho tvorcu moderného komunizmu. Jeho jazyk je priamočiary, plný ostrosti, agresie aneprítomnosti akejkoľvek stopy bežnej ľudskej empatie. Po jednom zkomentárov Solženicynovho Lenina nás pred obavami chráni jedine vedomosť, že sa zo Švajčiarska nestalo plánované epicentrum svetovej revolúcie: ,,V zatuchnutom Švajčiarsku triumfuje bacil maloburžoáznej tuposti. Svet buržoázie si pokojne žije ďalej, netuší, že ho niekto chce vyhodiť do vzduchu.“ (s. 64)
Vzťah nie je najvyšší cieľ
Ojedinelými pasážami knihy sú Leninove vzťahové rozkoly. Ako keď si vyberá medzi priazňou k svojej oddanej manželke Nadežde Krupskej ak dlhoročnej priateľke, političke Inesse Armandovej. Aj keď svoju náklonnosť transparentne preukazuje Inesse, volí si Nadeždu. Robí tak najmä pod záštitou svojho presvedčenia oodovzdaní sa práci arevolúcii, ktorú radí na prvé miesto. Uľjanov sa napokon javí ako chladný pragmatik, odmieta rozmary avyhľadáva len subjekty živiace jeho najvyššie ciele.
Krátka kniha veľkej hodnoty
Dielo Alexandra Solženicyna Lenin vZürichu, krátka kniha veľkej hodnoty, je prozaickou historickou príručkou apartnerom pri náhľade do zákulisia udalostí prvej svetovej vojny, ruskej revolúcie aprofesionálneho, ako aj osobného života dnes neslávne známej tváre zasľúbenej rozkvetu svetovej socialistickej revolúcie.
Matúš Ján Capko (1998)
Študuje žurnalistiku na Filozofickej fakulte KU vRužomberku. Pôsobí iako praktikant RTVS. Venuje sa ľudskoprávnej činnosti a píše pre internetové portály.
