Fascinuje ma záhadnosť

Maroš Krajňak (1972) pochádza z obce Vyšná Jedľová v okrese Svidník. Vyštudoval sociálnu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave a manažment na Brno International Business School. Debutoval v roku 2011 novelou Carpathia, ku ktorej vlani pridal ďalšiu novelu s názvom Entropia (Trio Publishing 2012). Obe prózy sa umiestnili vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft Litera.

V novele Carpathia zachytil netradičným a literárne pútavým spôsobom zanikajúci svet Rusínov na Slovensku, Ukrajine a v Poľsku. Entropia sazaoberá témou ľudského egoizmu, manipulácie a túžby po moci.


Do literatúry stevstúpili krátko pred svojou štyridsiatkou, čo je nadebutanta pomerne vysoký vek. Čo bolo podnetom ktomu, abyste začali písať?

Nad písaním somuvažoval už dávno. Zadlhé roky som vsebe vytvoril možno ajniekoľko kníh, aletie zo mňa rýchlo vyprchávali. Moje zamest­nanie jezaložené na veľmi jasnej číselnej exakt­nosti. Ajnapriek tomu, že mám svoju prácu rád, dospel som do štádia, keď som knej potreboval nájsť ozvláštňujúci doplnok. Preto som sapustil do písania.

dnešnej dobe určite nie jejednoduché, abyliterárne neznámy človek vydal knihu. Aká bola cesta odnapísania rukopisu až pojeho publikovanie vovydavateľstve Trio publishing?

Prvé kapitoly Carpathie somnajprv konzultoval len sblízkymi. Keď sommal hotovú možno štvrti­nu, celkom efektívne mapovzbudil Maroš Bančej. Vďaka jeho pozitívnej reakcii somrukopis dokon­čil azačal kontaktovať rôzne vydavateľstvá. Po čase mipomohol kníhkupec Vlado Babečka, ktorý mazoznámil spani Magdalénou Fazekašovou zTrio Publishing, aonasa naCarpathiu pozrela.

Soboma knihami ste saprebojovali až do finále prestížnej literárnej ceny anasoft litera, čo jepozoruhodné…

Spôsobuje mi toobrovskú radosť. Prvú nominá­ciu som sidovolil interpretovať ajako udelenie mandátu dopísať začatú Entropiu. Zdruhej no­minácie satakisto teším asúčasne premýšľam nadtreťou knihou.

Aké sú reakcie bežných čitateľov na vaše novely?

Neviem, ako jedefinovaný bežný čitateľ, ale ak je toten, čo číta najpredávanejší typbeletrie, po­tom sidovolím povedať, že mojim textom zrejme ajpre ichkomplikovanú metaforickosť nemôže rozumieť. Túto vlastnú hypotézu som siopako­vane overil aj vďaka spontánnym čitateľským reakciám naCarpathiu. mojom okolí sa našli viacerí, čo nečítajú takmer nič, alebo sú to práve „bežní“ čitatelia, ado Carpathie sapustili výlučne pre to, že mapoznajú…

oboch novelách, najmä však vCarpathii, tematicky čerpáte zprostredia (pomedzie Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Halič) atémy (rusínska identita), ktoré môžu vslovenskom čitateľovi vzbudzovať dojem regionálnej alebo až etnickej uzavretosti. čím môžu vaše knihy osloviť, povedzme, obyvateľov Bratislavy alebo južného Slovenska?

Carpathia bola postavená na téme Rusínov ana ichteritóriu –riešila ichfatálny zánik. Entropia tieto „prvky“ využíva akogeografickú azároveň zložitú historickú kulisu. Základnou témou En­tropie je „morálna nestabilita“ spoločnosti, resp. ľudského druhu vo všeobecnosti. Mám tým namysli prirodzenú schopnosť človeka páchať zlo aj vtých najkrutejších podobách. Ambíciou knihy jezamýšľať sanad večnou prítomnosťou zlanajmä voforme xenofóbie, ktorá môže vyústiť napríklad až doetnických čistiek medzi susedmi, ktorí pogenerácie žili vpokoji. Záver knihy prináša až niečo ako „sci­fi happyend“, aten sľudským zlom navždy skoncuje. Myslím, že obeknihy sa čita­teľovi môžu páčiť alebo nepáčiť bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza. Keďže textami dotknutý región jepre mnohých ľudí napríklad zBratislavy exotický, môže to byť preniekoho dôvodom poknihe siahnuť.

jednom zrozhovorov ste savyjadrili, že Rusíni vtomto storočí zaniknú. Prečo si tomyslíte? Vidíte ajnejaké svetlo nakonci tunela, že by sa táto vaša pesimistická prognóza nemusela naplniť?

tom rozhovore tobolo povedané naadresu Rusínov naSlovensku avPoľsku. Ichasimilácia naozaj dosahuje veľmi vysoký stupeň. Pre ľudí, ktorí siidentitu ešte chránia, jecharakteristické predovšetkým vyššie vzdelanie, vyšší vek, ale aj to, že mnohí znich žijú mimo samotnej etnickej enklávy, teda nie sú jej „bezprostrednou súčas­ťou“. Existujú výnimočné zoskupenia dedín, kde sa rusínska identita ešte celkom životaschopne udržiava, domi­nujú však oblasti, vktorých bola asimilácia úplne dokonaná ale­bo sadostala do štádia, keď samladšie generácie zaRusínov už definitívne nepovažujú. Svetlo nakonci tunela naozaj nevidím. Netrúfam si však odhadnúť, ako sabude situácia vyvíjať na úze­mí Ukrajiny.

Carpathii sa čitateľ spolu srozprávačom pohybuje nielen vpriestore, ale aj včase. čo vás fascinuje práve natomto konkrétnom priestore ačase?

tompriestore somvyrastal aveľmi skoro som sapripravoval na to, že odtiaľ natrvalo odídem preč. Bola za tým možno perspektíva kvalitného života – tento región jednoducho mladým ľuďom veľa príležitostí neponúka. Teraz, keď satam sporadicky vraciam, uvedomujem sijeho výnimoč­nosť, mám už konečne odstup, vidím aj to, čo somkedysi úplne prehliadal. Dopriestoru jednoznačne patrím, priťahuje ma, ale súčasne cítim, že somtam už ajcudzincom. Pohybom včase chcem upozorniť na dôležité historické fakty, vktorých niekedy hľadám príčinu problémov alebo nimi upozorňujem naparalely so súčasnosťou.

Znovely som cítil závan nostalgie, prameniacej zvedomia zanikajúceho sveta rusínov. obrazy vojnových hrôz dotvárali atmosféru, rovnako ako ústne tradované príhody. sú tieto „legendy“ postavené narozprávaní ľudí alebo zafungovala ajautorská predstavivosť?

Všetko, čo sa vCarpathii stať mohlo, sa ajnaozaj stalo. Čitateľ ľahko odlíši realitu odfikcie. Skutoč­né príbehy som sadozvedel zveľmi sugestívneho rozprávania blízkych ľudí, ale, samozrejme, sú tam ajtaké, ktoré somprežil sám. Aj veľká časť príbehov zEntropie má reálny základ, dokonca itie, ktoré sajavia akonajšialenejšie.

jednej recenzii Carpathie autorka knihe vyčíta, že „problém textu jeneschopnosť vyvolať akúkoľvek emóciu, dosiahnuť spriaznenosť čitateľa stextom“. priznám sa, pri čítaní vašich noviel sommal aj japocit, že forma, hoci štylisticky výborne zvládnutá, niekedy naozaj prebíja obsah knihy. akoby podstata výpovede bola miestami prehlušovaná prílišnou metaforickosťou aasociatívnosťou. Zamýšľate sapri písaní nad tým, ako váš percepčne náročnejší text môže na čitateľa pôsobiť?

Knihu recenzovalo niekoľko ľudí avýhradu kne­schopnosti vyvolať pocity somzaregistroval iba odautorky, ktorú máte namysli. Nadruhej strane sa objavili recenzie, ktoré savyjadrovali presne opačne ahovorili až ovýraznej emocionálnosti textu. Napríklad jeden zrecenzentov, resp.kriti­kov honazval žalospevom. Nechcem teraz pôsobiť arogantne, alenad reakciou čitateľov sa zámerne nezamýšľam. Okrem iného možno ajpreto, že sa obávam skĺznutia dopolohy, vktorej bysom nadbiehal už spomínanému bežnému čitateľovi. Takéto písanie jepodľa mňa nepoctivé, autor savzdávavlastnej slobody. Nakonci často vzniká kalkul sozreteľnou ambíciou byť napríklad ľúbivý. Ja píšem skôr asociatívne, hoci je miabsolútne jasné, že riskujem neprijatie mojich kníh. Ibatakéto písanie mi však zatiaľ dáva zmysel.

Entropia sazaoberá podstatou ľudského egoizmu, agresivity, ale aj otázkou viny, trestu aočistenia sa. Myslíte si, že ľudia sú vosvojej podstate egoistickí?

Moja odpoveď asinebude ničím in­venčná. Egoizmus jeprirodzený avis­tej zdravej miere pre človeka, resp. ajpre celé ľudstvo asi ajprospešný – čistý altruizmus zrejme neexistuje. Problém nastáva vtedy, akegoizmus obsahuje zreteľné zlo vakejkoľvek for­me. Zvykne sahovoriť, že zlo jeschopný páchať každý. Myslím si, že totak nie je. Verím, že medzi nami žijú statoční jedinci, ktorí, akzlo rozpoznajú, jednoducho ho za každých okolností odmietnu.

oboch novelách razjednoznačne, inokedy menej jasne odkazujete naliterárne či výtvarné diela rôznych autorov. ktorých ste si obľúbili ado akej miery ovplyvnili váš spôsob tvorby?

oboch knihách priznávam inšpiráciu konkrét­nymi filmami. PriCarpathii ide oZrkadlo, ale súčasne aj oStalkera odAndreja Tarkovského. Najeho dielach mafascinuje tvorba magických obrazov azáhadnosť, sktorou veľmi precízne pracoval. Entropiu som doistej miery písal ajpod vplyvom emócií, ktoré vomne vyvolal film Antichrist od dánskeho režiséra Larsa vonTrie­ra. Ktoten film pozná, našiel naň vmojom texte jasný odkaz. Mimochodom, Lars vonTrier venoval Antichrista práve Tarkovskému. Ak vtextoch odkazujem napríklad nakonkrétne obrazy odDezidera Millyho alebo Marka Rothka, je toiba preto, že sa mi páčia azakomponovanie ichopisov má pre mňa svoje opodstatnenie.

rámci asociačného reťazenia často pracujete sintenzívnym vizuálnym obrazom adôležitú úlohu zohrávajú ajfarby. sám stesvoj štýl označili za „magický impresionizmus“. prečo ste si vosvojich prózach zvolili práve tento spôsob vyjadrenia?

Termín „magický impresionizmus“ bolvyslove­ný ibaako slovná hračka, alebudem rád, ak sariadne ujme… Budem to vnímať akoniečo zábavné. Písaním chcem niekedy zotierať hra­nicu medzi textom afilmom. Obsah jevtedy obrazom, forma jesnahou pridať sprievodnú hudbu.

Profesionálne pôsobíte vtelekomunikačnej firme, kde máte nastarosti predaj produktov aslužieb cez e-shop amarketingové aktivity nainternete. Využili stetieto zručnosti ajpri propagácii vašich kníh?

Pri Carpathii som to na začiatku naozaj zvažo­val, aleneskôr som sarozhodol, že toneurobím. Povedal som si, že ak má byť pre mňa písanie spomínanou slobodou, nemôžem hoakokoľvek spájať sbiznisom. Propagácii oboch kníh zásadne pomohli predovšetkým finálové nominácie nacenu Anasoft litera.

súčasnosti sa dopopredia čoraz viac dostávajú elektronické knihy – e-booky. aké výhody, prípadnenevýhody vnich akoautor vidíte?

Obe moje knihy už takto sprístupnené sú. Ne­výhody vtom nevidím žiadne. Ak tu sväčšou pravdepodobnosťou hrozí, že sakniha začne šíriť pointernete zadarmo, vôbec mi toneprekáža. Svojím spôsobom to vnímam skôr ako výhodu.