ղľáԾ
Škoda ignorovanej časti života
Rozhovor spoľskou spisovateľkou Krystynou Sakowicz
Kľúčovou témou Księgi ocalonych snów (Kniha zachránených snov, 2008) sú, ako napovedá názov, sny. Zbierka poviedok spisovateľky apsychologičky Krystyny Sakowicz (nar. 1950) bola nominovaná na prestížne ocenenie Nike 2009. Približuje život dánskej spisovateľky Karen Blixenovej, ruského tanečníka Václava Nižinského, ruského filozofa a cestovateľa Nikolaja Roericha a poľských spisovateľov Jana Lechońa aMarie Dąbrowskej. Autorka sa na nich díva na základe ich vlastných denníkov. Svet ponímali svojsky, nekonvenčne, čo spôsobilo, že okolie ich nie celkom prijalo, respektíve ich považovalo za „čudných“. Rozprávania sú koncipované ako štruktúry sna, obrazy sú vyjadrené jednoduchým, ale symbolickým jazykom. Texty možno definovať ako spojenie eseje, literárneho textu a ezoterického traktátu; osobné názory spisovateľov sa prelínajú s poznatkami zfilozofie, psychológie, náboženských systémov ašamanizmu. Zďalších autorkiných diel spomeňme zbierku poviedok Zbrodnie kobiet (Ženské zločiny, 1984) aromány Sceny miłosne, sceny miłosne (Milostné scény, milostné scény; 1986), Po bolu (Bolestne, 1995) a ŚԾԾ (Snívanie, 2000), ktorý bol takisto nominovaný na Nike 2001.
* Čo inšpirovalo vznik Knihy zachránených snov a čo ovplyvnilo výber postáv?
– Zaujali ma denníky alisty, čo som našla vmestskej knižnici. Výber postáv som vopred neplánovala. Zamerala som sa na denníky, lebo vnich sa často opisujú aj sny. Lechoń bol prvý, pri ktorom som si všimla, že opisuje dva paralelné svety azároveň úplne rozdielne životy, jeden počas bdenia adruhý počas sna. Zamerala som sa na sny, pretože zvyčajne sa oosobnostiach píše zpozície bdenia. Potom som sa pustila do ďalších denníkov azačala sa mi snívať Maria Dąbrowska aKaren Blixenová. Považovala som to za výzvu, aby som si prečítala aj o ich snoch asnívaní. Vprípade Karen Blixenovej som sa sústredila skôr na snívanie ako na sny; snívanie anočné sny, totiž nie je to isté. Nižinskij bol od začiatku pre mňa snom sveta, svet vbdení nechce takých ľudí, odmieta ich, považuje ich za chorých aakoby nehodných bytia. Je to strašné adeje sa to aj teraz. Pritom rovnako ako jednotlivec sníva celý svet. Sny sveta sú to, čo sa svet snaží vytlačiť zbdelého stavu, sčím sa nechce zmieriť, odsúva to do nevedomia. Na svete je veľa takých fenoménov. Nižinskij bol jedným znich. Na Roericha ma upozornil jeden horolezec. Roerich sa snažil zapojiť do bdenia svoj veľký sen, ale sen jeho života bol väčší ako jeho osobný. Aborigéni vedeli osnoch veľa a ich vedomosti sú totožné spoznatkami súčasnej psychológie. Sny všetkých ľudí sú si podobné asú podobne „skonštruované“, preto nie je dôležité, čie sny sledujeme. Hoci by som chcela „zachrániť“ všetky sny (hm...).
* Čím vás sny fascinujú?
– Osny som sa začala zaujímať počas štúdia psychológie. Všetci ľudia majú sny atie, hoci si to neuvedomujeme, vplývajú na náš život, majú veľkú moc. Tá časť psychológie, ktorá vychádza zJunga, aleide ešte hlbšie, je takmer úplne neznáma. Vsúčasnosti však nevedomie patrí medzi najaktuálnejšie témy psychológie. Pri písaní Knihy zachránených snov som pochopila, že svety, považované za skutočné, sú nám dostupné „inak“. Všeobecné chápanie skutočnosti je veľmi ohraničujúce – veľkú časť ľudských prežití akoby považovalo za nehodnú. Jung porovnával vedomie, to, čomu dávame štatút niečoho skutočného, kmalému ostrovu na oceáne nevedomia: také sú proporcie medzi bdením asnom. Škoda tej ignorovanej časti života, považovanej za nedôležitú.
* Aká je, podľa vás, úloha spisovateľa?
– Neviem, či viem na túto tému niečo povedať. Keď píšem, stretávam sa sľudským jazykom vľudských svetoch. Moje písanie je cesta, ale je to púť bez cieľa. Možno by spisovateľ nemal mať úlohu, len by mal vedieť, že riskuje život. Možno je to trochu staromódne, ale stále sú ľudia aich nevyslovené svety. Sú, potom umierajú, škoda. Ja len píšem.
Katarína Laučíková
