István Vörös (1964 Budapešť) – maďarský spisovateľ, dramatik aprekladateľ. Spočiatku pracoval akoknihovník amúzejník, pričom sa mupodarilo roku 1988publikovať prvú básnickú (Soľ, chlieb) ipoviedkovú zbierku (Svet odtiaľto). po páde komunizmu savenoval štúdiu maďarčiny ačeštiny adnes vyučuje český jazyk na Inštitúte českej filológie naKatolíckej univerzite vBudapešti.

István Vörös patrí ketablovaným maďarským spisovateľom. Zasvoje diela (Prázdny grapefruit, 2004; Heidegger, pracovník pošty, 2004; Zlodej nasvitaní, 2004) apreklady dostal viacero literárnych cien – Cena Milana Füsta, Premia Bohemica, Vilenica Crystal Award. Jeho knihy boli preložené doviacerých cudzích jazykov, vrátane angličtiny, francúzštiny, taliančiny či slovenčiny. Vďaka svojej znalosti češtiny István Vörös prenikol aj doostatných stredoeurópskych literatúr. Osvojom stredoeurópanstve apohľade naliteratúru tohto regiónu sarozhovoril naknižnom veľtrhu vBudapešti, kdeprezentoval maďarský preklad knihy Pavla Vilikovského Vlastný životopis zla.


Čitatelia vMaďarsku, ako aj vokolitých krajinách vás poznajú akousilovného básnika, prozaika, esejistu, autora divadelných hier iprekladateľa. Čomu savenujete práve teraz?

Ako každý autor mám rozpracovaných viacero aktivít zároveň. Snažím savenovať prekladaniu, predovšetkým poézie zčeštiny apoľštiny. Veľmi mazaujíma dielo Jaroslava Vrchlického. Zvlastnej tvorby mám rozpracovaný román, ktorý som začal písať ešte v80.rokoch minulého storočia, niečo na spôsob Tarkovského. Podlhej dobe somtext znovu objavil, ateraz, sodstupom času, sa hosnažím komentovaním dokončiť. Dej saodohráva vBudapešti osemdesiatych rokov, no ja sa na príbeh snažím pozerať dnešnými očami. Druhou náplňou je písanie básnického románu predeti amládež. Ide oakési sci-fi plné dinosaurov ainých kreatúr, kde saprelína veľmi vzdialená minulosť sbudúcnosťou. Kniha, ktorú bysom chcel urobiť voforme komiksu, bymala vyjsť niekedy najeseň tohto roku.

AKo stredoeurópsky literát abohemista dôverne poznáte predovšetkým českú apoľskú literatúru. Čo vás najviac zaujalo zďalšej literatúry tohto regiónu – slovenskej?

Slovenskú literatúru poznám predovšetkým zprekladov, ato viac poéziu ako prózu. Nedávno ma však zaujala kniha Pavla Vilikovského Vlastný životopis zla, ktorá vyšla aj vmaďarčine. Čítať Vilikovského bolskutočný zážitok amyslím, že ide ojeho najlepšiu knihu. Autor vnej pomáha riešiť viaceré veľké problémy strednej Európy. Zaujímavo akorektne opísal kritické momenty 50., ale aj 90.rokov, ktoré ovplyvnili tvár nášho regiónu. Pre čitateľov vMaďarsku satouto knihou naskytuje možnosť porovnania sosituáciou naSlovensku.

Ako uvedomelý stredoeurópan aprekladateľ vyzdvihujete prínos apotrebu prekladania kníh autorov ztejto časti Európy. aká jeteda situácia sprekladaním vMaďarsku?

Myslím, že sme natom sprekladmi veľmi dobre. Pokiaľ ide očeských, poľských alebo slovenských autorov, čitatelia vMaďarsku môžu siahnuť ponajdôležitejších dielach vosvojom jazyku. Nemyslím, že bynejaký zvýznamných autorov strednej Európy chýbal vponuke maďarských vydavateľstiev.

Minulý rokste sa zúčastnili namedzinárodnom poetickom festivale Capalest. Stretnú sa svami čitatelia vBanskej Štiavnici ajtento rok?

VBanskej Štiavnici sa mi veľmi páčilo. Ak pôjde všetko podľa plánu, veľmi rád nafestival zavítam ajtento rok.