1867
— 2. októbra 1867 sa v Polichne narodila Božena Slančíková.
Jej brat-dvojča dostal meno Bohuslav. Otec Pavel Slančík bol
v Polichne evanjelickým farárom. Matka Eva Mária Honétzy
bola farárska dcéra z Kyjatíc. Manželia Slančíkovci mali
spolu jedenásť detí.
1886
— Božena Slančíková si založila zošit s názvom Pesničky
na Žigúra, Bacúra, na Oľgu Pe a na druhých, kam si zapisuje
básničky s nápevmi.
1887
— dcéry P. Slančíka začínajú vydávať rukopisný časopis Ratolesť
(v novele Všetko za národ je uvádzaný ako Halúzka).
1893
— debutovala poviedkou Za koho ísť? Mestská slečna si hľadá
ženícha medzi vidieckou inteligenciou. S timravovskou
dávkou irónie sa zameriava na psychické reakcie hrdinky
a jej vnútorný svet.
1896
— v Slovenských pohľadoch vychádza na jar novela z učiteľského
prostredia Pomocník a na jeseň novela z panského
prostredia Ťažké položenie. Začína sa dlhoročná korešpondencia
s Elenou Maróthy-Šoltésovou.
1897
— uverejňuje prózu Sluhove trpkosti a novelu Tak je darmo.
1898
— vychádza novela Pozde. Po prvý raz dostala honorár,
za ktorý dala pozlátiť kostolný kalich v Polichne.
1899
— vychádzajú novely Bál a Nemilí.
1900
— v Slovenských pohľadoch uverejnili novelu Boj. V tomto
roku bola aj spoločnicou Ilony Országhovej v Dolnom Kubíne.
Svoje zážitky spracovala v novele Skúsenosť.
1902
— v Slovenských pohľadoch vychádza novela Skúsenosť. Každá
postava má reálny prototyp. Vdova Országhová je Júlia
Bukovičová, básnik Javor je Hviezdoslav, Vilinský je Vajanský
a maliar Hurta M. Th. Mitrovský (on jediný prijal prózu
s porozumením). Novela vyvolala rozruch. Na nátlak príbuzných
vyšlo pokračovanie Skúsenosti oklieštené.
1904
— vychádzajú novely Na jednom dvore, Veľký majster a poviedka
Pódi sa žení, ktorá sa neskôr stala prvou časťou novely
Pódi. Dej sa odohráva v prostredí dedinských židovských
čáDZ.
1905
— na pokračovanie vychádza v Slovenských pohľadoch novela
Bez hrdosti. Novela sa okrem drámy ženskej lásky dotýka
aj maďarizácie.
1906
— vychádza novela Veľké šťastie. „Priveľmi sebavedome
ctnostným dušiam Timrava neveľmi verí, všetečne a indiskrétne
sa díva ich ctenej cnosti na zuby. Hľa, Otila Nivská,
duša vysoká a hlboká, deva bez vady a hany a cnostná od
hlavy až po päty, len ju tesať do mramora, vzor dokonalosti
medzi ostatnými náramne nedokonalými timravovskými
slečnami – ale autorka nám veľmi jasne povie, že
za jej ctnosťou sa skrýva márnivosť a chlad srdca. Otila je
ctnostná, ale taká nesympatická, že dáte sto ráz prednosť
jej protipólu, hlavatej, srditej a náruživej Józe, ktorá je –
beda-prebeda! – nedokonalá a nevzorná, ale v ktorej prúdi
teplá a živá krv.“ (Zora Jesenská)
1907
— vychádza novela Tá zem vábna... Témou novely je vysťahovalectvo
do USA. „V črte Tá zem vábna ktosi, koho
Timrava nazve len „náruživý úd fary“ a za kým sa pravdepodobne
skrýva sama autorka, vykričí vysťahovalcom, že
nie krivdy a nesloboda ich vyháňajú, ale „túžba za peniazmi
ich ženie, doláre, to!“. (Zora Jesenská)
1908
— v Slovenských pohľadoch vychádzajú novely Marino súženie
a Márnosť všetko. Novela Márnosť všetko bola vydaná aj
knižne. Bola to jej prvá samostatná publikácia.
1909
— 13. mája zomrel otec Pavel Slančík. Spolu s matkou sa museli
vysťahovať z polichnianskej fary do Ábelovej, kde bol
jej brat-dvojča Bohuslav farárom. Vychádza novela Ondro
ľDzԳ.
1910
— v apríli zhorel dom, v ktorom Timrava bývala. Zhorela aj
časť jej korešpondencie. V USA vyšla novela V predvečer.
1911
— v Kalendári Národného slovenského spolku v Spojených
štátoch amerických jej vyšla aj novela Žiadna radosť.
1912
— novela Strašný koniec vyšla na sedem pokračovaní v Živene.
Poviedka U Kanátov vyšla v Slovenskom rodinnom kalendári.
1913
— novela Príde čas vyšla na pokračovanie v Živene.
1914
— novela Ťapákovci, ktorá vyšla na pokračovanie v Živene,
sa stala symbolom dedinského konzervativizmu a duchovnej
Ա屹žԴDzپ.
1917
— v Tranovského evanjelickom kalendári vyšla poviedka
V čase vojny (o návrate syna z vojny).
1918
— Timrava zvíťazila v súbehu Živeny na novelistickú prácu.
Za Hrdinov s protivojnovou tematikou získala odmenu štyristo
korún. Práca bola cenzurovaná. Pôvodný text sa nezachoval.
„Témou Hrdinov je správanie sa ľudí v takej výrazne
spoločenskej situácii, ako je vojna – brutálny, nečakaný vpád
čohosi zdanlivo iracionálneho do osudov ľudí.“ (Ján Števček)
1921
— v Turčianskom Sv. Martine vyšiel prvý zväzok Sobraných
spisov Timravy. (Posledný, dvanásty zväzok, vyšiel v roku
1945). V Matici slovenskej vyšla divadelná hra Chudobná
rodina a v Živene novela Skon Paľa Ročku.
1923
— 13. februára umrela matka Eva Mária Honétzy. Vychádza
divadelná hra Páva.
1926
— v Živene vychádza novela Všetko za národ, ktorá je kľúčovou
pre pochopenie Timravinej tvorby.
1934
— v Slovenských pohľadoch vyšla divadelná hra Odpoveď
(uverejnené bolo len druhé dejstvo).
1936
— novela Dve doby vyšla na pokračovanie v Živene.
1937
— Dve doby vyšli knižne.
1938
— v Slovenských pohľadoch vyšla jej posledná novela Záplava.
Redakčnými zásahmi bola skrátená o štvrtinu.
1939
— v liste Terézii Vansovej reaguje na zmenenú politickú situáciu
po rozpade Československa a vzniku Slovenskej republiky:
„... tieto pomery mňa veľmi ubíjajú. Už som celá otrávená, nič
dobrého nečakám, len samé obavy. Kde to zavliekli náš národ?“
1945
— začiatkom roka bola Ábelová bombardovaná spojeneckými
vojskami. Po oslobodení bola v Timravinom byte zriadená
poľná nemocnica.
1947
— k osemdesiatym narodeninám jej bol udelený titul národná
ܳň.
1951
— 20. júna zomrel brat-dvojča Bohuslav. Božena Slančíková
Timrava umiera 27. novembra v Lučenci (týždeň predtým
prekonala záchvat mozgovej mŕtvice
